9. Zakaždým, keď idem na služobnú cestu do Štátov, ma vytočí, že cena na cenovke nie je finálna. Keď je na cenovke napísané $6, tak očakávam, že to bude stáť šesť dolárov. Nie. Ešte k tomu treba prirátať daň, ktorá je, samozrejme, v každom štáte iná. Pri pokladni mám vždy pocit, že ma okradli.
10. Že sami seba volajú „Američania“ a svoju krajinu „Amerika“. Amerika je kontinent (technicky dokonca dva), na ktorom okrem Spojených štátov amerických ležia aj iné krajiny. Amerika nie je len USA a USA nie je celá Amerika. Bodka. Vždy, keď prídete do Spojených štátov, privíta vás text: Welcome to America. Som Kanaďanka. Nemusíte ma vítať, žijem tu.
11. Voda z kohútika je plná chlóru. Pochádzam z Nemecka, takže som celý život bola zvyknutá bez problémov piť vodu z vodovodu. Zaráža ma, koľko zbytočného plastového odpadu táto krajina vyprodukuje, a to len preto, že si kupujú balené vody.
12. Nikdy ma neprestanú fascinovať skrátené verzie ich mien. Ako sa z Richarda stal Dick? A prečo je vôbec prípustné, aby niekoho v tejto krajine oficiálne volali „dick“? Prečo je William Bill a Robert zase Bob? Už som tu roky a stále mi to hlava neberie.
13. Čo sto metrov, to nejaká pobočka rýchleho občerstvenia. Tam, odkiaľ pochádzam, nemáme toľko fastfoodov v jednom meste, čo v USA majú na jednej ulici. Spojte to s tým, že každý z nich má drive-thru, a máte jeden z dôvodov, prečo tu ľudia vyzerajú tak, ako vyzerajú. A keď už sme pri tých drive-thru, je tu bežné, že ľudia jedia dve či tri jedlá denne v aute.
14. Toto je asi veľmi špecifický problém, ale ako Talianka vždy idem do vývrtky, že chicagská pizza sa vôbec môže volať pizza. Je to len zapečená kopa syra, paradajok a cesta a podľa rovnakej logiky sa vlastne aj lasagne môžu volať pizza. Keď niekto nazve vegánsku klobásu klobásou, všetci sa idú pokadiť od jedu, ale toto nikoho nežerie.
15. Raz ku mne podišiel úplne cudzí človek a nonšalantne sa ma spýtal: „Počuj, máš pekné tričko. Kde si ho kúpil?“ Bola to jedna z mojich prvých interakcií po príchode do Ameriky. Ako človek, čo pochádza z krajiny, kde sa cudzí ľudia navzájom úplne ignorujú, som ostal v nemom úžase.
16. Ísť niekam peši je nadľudský výkon. Chôdza zvykla byť každodennou súčasťou môjho života – či už som potrebovala ísť do lekárne, do potravín alebo kamkoľvek inam, všetko bolo na došľap. Aj tu je to na došľap, čo sa vzdialenosti týka, ale keďže nikde nie sú chodníky ani priechody pre chodcov, človek je nútený sadnúť do auta.
