Je mnoho dôvodov, prečo sa ľudia rozhodnú uprednostniť domov pred fitkom – či už ide o otázky pohodlia a mentálnej stability, pretože predsa len, sú ľudia, ktorí sú natoľko citliví na svoje telo, že si nedokážu predstaviť, že by sa na nich niekto mal pri cvičení pozerať. Potom je tu ďalšia skupinka ľudí, ktorí jednoducho nechcú vidieť ľudí alebo byť v ich blízkosti. Nech už je tvoj dôvod akýkoľvek, ak si sa rozhodol cvičiť doma, určite budeš vedieť o čom je reč.
Každé cvičenie doma sa začína tým, že sa nabudený zo života navlečieš do svojho fitness oblečka, ktoré má po niekoľkých rokoch svoju premiéru. Potom si v ňom, samozrejme, pred zrkadlom spravíš pár selfíčok, lebo vyzeráš k**va dobre. Možno, že len ja cvičím iba vtedy, keď sa moc cítim. Ale teraz sa nebavíme o mojom sebavedomí, ale o tom, že každé domáce cvičenie začína návalom extrémneho množstva energie. Nebudeme riešiť, kde ju kto zobral, pretože energia a jej spotreba je pre mňa doteraz, ešte v mojom dospelom živote, stále záhadou. Čo chcem povedať je, že toto je tvoj čas. Toto je čas, kedy sa cítiš ako úplná športová ikona s nevyčerpateľnou kondíciou a láskou k športu. Tak ako vo väčšine vecí, začiatky sú vždy najlepšie – dáš si malý strečing, aby si neskončil na pohotovosti s vykĺbenou kľúčnou kosťou, začneš si pomaly pobehávať a poskakovať a máš pocit, že dokážeš lietať cez betónové múry. Tento pocit nevydrží moc dlho, pretože skôr či neskôr sa ozve doteraz zanedbávaná kondícia a začneš chrčať ako umierajúci hroch, ale to ťa nesmie odradiť! Ešte pred piatimi sekundami si bol Hulk, tak zapoj svoje hrošie telo a neprestávaj!
Cvičenie doma je krásne v tom, že aj keď si povieš, že cvičíš doma preto, aby ťa nikto nevidel, tak mnohokrát zabúdaš, že máš otvorené okno a odostrené žalúzie. A máš aj susedov. A tí majú oči. Ale kto som ja, aby som ťa odsudzovala, keď moje cvičiace „slim fit“ telo narvané vo fitness oblečení videla už celá moja ulica a niektorí susedia dokonca už synchronizovane cvičia spolu so mnou. Alebo niekedy (aby to nebolo také fádne), to obmieňame. Dagmar v dome oproti je na bežiacom páse, zatiaľčo Karol z prvého poschodia cvičí kardio a ja sa snažím o zumbu. Vravím “snažím“, pretože snaha je to jediné, čo sa na mojej zumbe dá ceniť. Keďže aj zumba je istým spôsobom tanec (a ten mne nikdy nešiel), tak to vyzerá všelijako. Ale nejde o to, ako počas cvičenia vyzeráš, ale o to, ako budeš vyzerať potom! Koho zaujíma, že vyzeráš ako tuleň narvaný do športovej podprsenky veľkosti XXS, keď o 2 mesiace budeš ten najviac slim tuleň v celej tulenej svorke (tulene nežijú v svorkách, ale to je jedno), ktorého Dagmarine oči kedy videli. Nehanbi sa za svoje pohyby!
Nedávno som čítala nejaký článok s názvom „Ako zaujať muža“ (som zúfalá, neodsudzujte ma, ďakujem) a jedným z bodov boli telesné pohyby. Netuším, ako sa tento bod dostal do článku s takouto tématikou, ale ak si ho prenesieme do nášho článku o cvičení, tak sa z neho stáva veľmi dobré životné motto! Všetci sme len ľudia, niekto sa hýbať vie, niekto nie. Ale nepoznám nikoho, kto by pri cvičení nevyzeral ako idiot. Seriózne, predstav si kohokoľvek atraktívneho v tvojom okolí, ako o pol jedenástej v noci cvičí uprostred svojej izby zumbu s potítkom na čele. Aj on vyzerá debilne. Ale vieš čo nebude vyzerať debilne? Tvoj zadok v obtiahnutých legínach, ak budeš pokračovať vo svojej fitness rutine.
Neviem ako vy, ale ja sa počas domáceho cvičenia vždy dostanem do bodu, kedy už je docvičené a pravidlom by malo byť ísť do sprchy, pretože nikto sa necíti komfortne, keď smrdí ako prepotená ponožka. Ale mojou rutinou sa akosi stala táto zvláštna vec – vždy, keď docvičím, tak si rituálne ľahnem na zem (počas toho sa snažím niekde v izbe nájsť moje stratené pľúca) a buď so zatvorenými očami iba predýchavam, alebo píšem všetkým mojím kamarátom, že asi zomieram. Ale v konečnom dôsledku som na seba hrdá. A aj vy by ste mali byť. To je ďalšia moja rada, o ktorú nikto neprosil – buďte na seba hrdí za každý odcvičený deň, pretože už len to, že niekto tak lenivý ako ty sa k tomu dokopal, je viac ako chvályhodné.
Ďalšou vecou, ktorá je, teda aspoň podľa mňa, dosť veľkým faktorom, je hudba. Niektorí ľudia nedokážu cvičiť ak nemajú pustenú svoju obľúbenú hudbu a áno, viem, že existujú slúchadlá, ale tie sú mnohokrát nepraktické, alebo nefunkčné, alebo nedostatočne hlučné, alebo čokoľvek. A nie je nič lepšie ako pustiť si na celú izbu svoju obľúbenú pesničku a začať cvičiť do jej rytmu. Nie je to až také dobré pre tvojich susedov, ak máš tú istú pesničku na opakovaní 2 hodiny vkuse a zároveň sa do nej snažíš bez dychu spievať. Z vlastnej skúsenosti viem, že to znie, akoby začal spevák na pódiu umierať ale do posledného dychu sa snažil odspievať svoju pesničku – je to ZLÉ. Ale opäť sme pritom, že sa za to netreba hanbiť, pretože to koniec koncov robíš pre seba (a pre toho chlapca, ktorý sa ti už 2 týždne páči, ale najmä pre seba). Takže ak sa cítiš ako hrošie mláďa, vypľuj z úst tú palacinku, natiahni sa do legín a začni cvičiť!
Titulná fotka: youtube.com
