Súčasný internet tvorí asi 360 miliónov webových stránok. Tento virtuálny svet nie je vôbec ľahké zmanažovať. Môžeme byť radi, že internetoví architekti sa snažili veci sprehľadniť aj pomocou top-level domén, ktoré my bežní používatelia poznáme ako koncovky webových adries, ktoré sa píšu za bodkou.
Internetových domén existuje približne 1500. Každá z nich má svoj príbeh a svoju funkciu a niektoré z nich sú zaujímavejšie ako iné.
• Najvyššou autoritou, ktorá rozhoduje o vzniku a prideľovaní domén, je americká organizácia Internet Assigned Numbers Authority. V roku 1984 IANA zadefinovala hlavné domény na všeobecné využitie: .com, .edu, .gov, .mil, .org a .net.
• Domény jednotlivých štátov a závislých území sa nazývajú country code top-level domain (ccTLD). Prvou ccTLD bola nórska .no, zaregistrovaná v roku 1983. V roku 1985 nasledovali .us, .uk a izraelská .il. Ďalší rok pribudli .au, .de, .fi, .fr, .is, .kr, .nl a .se.
• Vlastné domény majú aj rôzne kultúrne a geografické celky, ktoré nepredstavujú samostatný štát. Medzi ne patria napríklad .asia, .arab, .tatar, veľké mestá (.budapest) alebo samosprávne útvary (.quebec). Aj veľké medzinárodné firmy majú weby s vlastnou koncovkou (napríklad .intel).
• Mohlo by sa zdať, že doména .tv je vyhradená pre televízne stanice. Nie je to tak, patrí malému ostrovnému štátu Tuvalu. Miestni si však plne uvedomujú atraktivitu tejto koncovky a ochotne ju predávajú záujemcom z celého sveta. Ide o naozaj dobrý kšeft, ktorý zabezpečuje až 10 % príjmov do štátnej kasy. STONKS!
• Ďalšie „cool“ domény, ktoré sú používané mimo svojho pôvodného účelu, sú .dj (Džibutsko), .fm (Mikronézske federatívne štáty), .gg (Guernsey), .me (Čierna Hora) alebo .nu (tichomorský ostrovný štát Niue). Niekoľko českých, slovenských a poľských webov si obľúbilo doménu .to, patriacu kráľovstvu Tonga.
• Doby, keď existovalo Československo, sa dajú považovať za internetový pravek. Napriek tomu Československo získalo svoju vlastnú doménu .cs, ktorá bola dva roky po rozdelení ČSFR zrušená. Podobne na tom bola Nemecká demokratická republika (.dd), alebo Juhoslávia (.yu).
• Zvláštny prípad predstavuje Sovietsky zväz. Udelená doména .su dokázala prežiť pád červeného impéria (1991) a používa sa dodnes. V roku 1994 bola Rusku udelená koncovka .ru, ale Ruský inštitút verejných sietí sa rozhodol ponechať si aj sovietsku doménu.
V roku 2020 pod ňou nájdeme 93 500 webov. Svoju sovietsku webstránku majú okrem mnohých bežných firiem a inštitúcií z priestoru bývalého ZSSR napríklad proruskí ozbrojenci z východu Ukrajiny. Keďže ide svojím spôsobom o zabudnutú a zanedbanú doménu, je častým dejiskom kyberzločinu.
Zdroj: en.wikipedia.org
