Vstávať v pondelok ráno do práce je jedna vec, ale robiť to s pocitom, že ťa v nej zase raz čaká šéf, ktorý má v hlave o koliesko naviac? To už je úplne iná káva. Podaktorí nadriadení totiž žijú v mylnej domnienke, že môžu svojich zamestnancov kontrolovať úplne vo všetkom. A tieto príhody z blogu Ask a Manager sú toho jasným dôkazom. Poďme si spoločne prečítať, kvôli akým hlúpostiam sa v práci možno dostať do problému. A to poriadne veľkého.
1. Do advokátskej kancelárie ma zobrali ako náhradu za chlapíka, ktorého nedávno prepustili, lebo jeho prihlasovacie heslo do systému bolo „pravnicisusvine999“. Vraj by to vyzeralo extrémne neprofesionálne, ak by to zistili klienti. Nahlas som nechcel nič hovoriť, ale myslím, že keby sa klienti dostali k heslu do nášho systému, mali by sme omnoho väčší problém.
2. Pracovala som na zákazníckej podpore. Raz ma manažér zvozil za to, že mám príliš krátke priezvisko. „Zákazníci ho cez telefón ledva počujú,“ sťažoval sa. Tváril sa, akoby som si také pri narodení vybrala natruc.
3. Po rokoch sa mi zmenila náplň práce, tak som si na monitor nalepila dva žlté samolepiace papieriky, kým si tie nové veci nezautomatizujem. Keď k nám do kancelárie zavítal šéf, skoro ho rozdrapilo. Vypadlo z neho, že si zrazu nie je istý, či sa na tú prácu hodím, keď si musím takto pomáhať. Priam výhražne mi „odporučil“ používanie aplikácie a s dupotom sa odpratal. Neskôr mi kolega povedal: „To si nevšímaj. Z nejakého dôvodu neznáša Post-it papieriky.“
4. Počas výšky mi naši kúpili staré ojazdené Audi, aby som mala na čom chodiť domov. Jedno leto som sa zamestnala ako brigádnička v našich malých miestnych potravinách. Zaparkovala som pred obchodom, vošla dnu a takmer sa zrazila so synom majiteľa, ktorý tam na mňa čakal.
Povedal mi, že som príliš mladá na to, aby som mala Audi, a teda to pre obchod nevyzerá dobre. Veľmi „nenápadne“ mi tým naznačoval, že to vyzerá, akoby zamestnávali ľahšiu ženu. Chvíľu som naňho pozerala ako obarená a čakala, či zo seba vysúka nejaké ospravedlnenie. Nie. Len dodal, že si ho môžem ísť preparkovať do vedľajšej ulice. Tak som ho teda išla „preparkovať“ a už sa viac nevrátila.
5. Moja úplne prvá práca bola v sklade supermarketu. Neprešiel ani týždeň a už som bola u manažéra na koberčeku, lebo som vraj „príliš šťastná a vysmiata“. Očividne sa odo mňa očakávalo, že sa budem nonstop mračiť – aby som nebodaj nenakazila dobrou náladou tých starých chrenov, s ktorými som pracovala. Doslova nazval môj výraz tváre demotivujúcim.
6. Nedávno ma povýšili na pozíciu vedúceho. O pár dní neskôr ma manažér pokarhal za to, že som jednému zo svojich podriadených pomohol vyriešiť problém a ukázal mu, ako správne vyhľadávať v našej databáze. Bol som to ale hlupák, keď som si naivne myslel, že úlohou vedúcich je pomáhať a usmerňovať tých, ktorí pracujú pod nimi…
7. Vraj som priveľa klikal myšou a ostatných to rušilo. Pracoval som so systémom z obdobia prvohôr, kde bolo na všetko treba kliknúť dvakrát, inak sa všetko zaseklo. Myš, ktorú mi dali, bola podobne stará. Takže áno, robila hluk, ale opakujem – takú som dostal. Od danej firmy.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
