8. Raz môj manažér totálne vybuchol, lebo som si dovolila počas obednej prestávky pri jedle čítať. Podľa neho to naznačovalo, že sa vôbec nevenujem práci. A mal pravdu, nevenovala som sa. Lebo som bola na obednej prestávke.
9. Vraj pracujem príliš rýchlo, len aby som sa mohla pred ostatnými vyťahovať. Presne to boli slová, ktoré môj šéf použil. Žiadne „ďakujem, že ako jediná dodržiavaš uzávierky“ alebo „som rád, že sa na teba dá spoľahnúť“. Namiesto toho ma sfúkol za to, že som rýchlejšia ako moji kolegovia, ktorí väčšinu pracovnej doby debatujú pri kávovare. Chúdence.
10. V predchádzajúcej práci som si vypočula, že pri telefonovaní používam príliš profesionálny tón. Údajne to ľudí na druhom konci odrádza a omnoho viac by ocenili priateľskosť. Aby som uviedla veci na pravú mieru, pracovala som v exekútorskom úrade a ľudia, ktorí k nám volali, boli dlžníci – nie zákazníci, ktorých si chceme udržať. Šéf asi čakal, že ich budem oslovovať kámo alebo čo.
11. Dostala som vynadané, lebo „nie je vidno, že sa na zákazníkov usmievam“. Bolo to počas pandémie a na tvári som mala rúško. A okrem toho si priznajme, že vtedy veľa dôvodov na úsmev teda nebolo.
12. Rada pijem vodu s ľadom, preto si do práce nosím vlastnú fľašu. Doma ju naplním ľadom, a keďže dobre izoluje, počas dňa si už len dopúšťam vodu. Raz som si ju takto dopúšťala v kuchynke, keď sa do nej dovalila „veľká šéfka“ a spýtala sa, čo mi to v tej fľaši hrkoce. Vysvetlila som jej celý proces s ľadom a ona sa zatvárila, akoby som sa jej práve priznala k trestnému činu.
Očervenela a úplne sa opustila. Začala jačať, že takto si ľad do práce nosiť nemôžem, lebo tým ukazujem kolegom, že mám dobré zuby. „Nie každý môže piť vodu s ľadom! Niektorí ľudia majú citlivé zuby, iní si zase nemôžu dovoliť zubára! Je neskutočne sebecké sa takto nad nich povyšovať,“ vrieskala, a ja som nechápala, či si zo mňa robí srandu.
13. Raz ma šéfka „poprosila“, či by som sa láskavo mohla prestať sťažovať, že som unavená a že mám viac zmien ako ostatní manažéri. Údajne sa kvôli tomu potom cítia previnilo – tým dupľom, keď v práci zívam. Robila som 12 hodín 6 dní v týždni a počas siedmeho dňa sme mali manažérsku poradňu, takže som bola v budove doslova každý poondiaty deň. Žiadny iný manažér toľko nepracoval, napriek tomu, že mnohí z nich mali odo mňa vyšší plat.
14. Vedúca zmeny ma pokarhala za to, že som chodila príliš často cikať. Že si mám takéto veci vybavovať počas prestávky. Bola som v ôsmom mesiaci tehotenstva a dieťa mi tlačilo na mechúr – bolo úplne jedno, či som išla na WC cez prestávku 10-krát, o polhodinu som musela ísť zas. Čistý teror.
