V dnešnej ekonomickej situácii jednoducho nemáme na výber – šetriť musia všetci. Ako to však vyzerá, keď šetrenie prekročí všetky medze racionálnosti a prerastie do držgrošstva? Nuž, napríklad takto. Slováci sa nedávno na subreddite r/Slovakia podelili o najväčšie prejavy skúposti, s akými sa kedy stretli. Poďme si ich spoločne prečítať.
1. Najlepšia kamarátka mojej vtedajšej frajerky si našla frajera Čecha. Počas spoločného víkendu na chate Pepan hviezdil. Najprv odmietol ísť autom, ktoré som prenajal, takže namiesto 2,5 hodiny autom cestovali 9 hodín spojmi. Na predĺžený víkend, ktorý mal štyri dni. Na chate dostal hysterický záchvat, že sme po príchode neodpísali stav vodomeru a elektriny, tak ako si „spravodlivo“ rozdelíme náklady? Keďže sa kvôli tomuto nedal spraviť spravodlivý odpis, sprchoval sa 20 minút a, samozrejme, bral náš sprcháč aj pastu.
Keď sme sa išli najesť do bufetu, on si doniesol jedlo v batohu. Keď ho obsluha upozornila na zákaz konzumácie vlastného jedla a pitia, vyšiel na terasu a žral si to tam na tráve. V jednom bufete mali nejakú oslavu a ponúkali za 10 eur guláš. Pepan nezaplatil, ale zobral lyžicu a ujedal z porcie jeho frajerky. Nehovoriac o tom, že ju asi päťkrát poslal po dupľu.
Frajerke bolo kamarátky ľúto, tak jej ponúkla, že ich zadarmo hodíme domov. Zastavili sme kvôli toalete na benzínke. Na konci jazdy odo mňa Pepík pýtal 5 eur, lebo vraj kvôli tej prestávke nestíha ísť do Kauflandu nakúpiť zlacnené pečivo a bude musieť ísť ráno nakúpiť nezlacnené. Na moju otázku, ako by to stihol, keby išiel spojmi, povedal, že je to moja zodpovednosť, že som ich bral autom, a nemal som robiť také zbytočné prestávky. Smrteľne sa urazil, že som mu žiadne peniaze nedal.
2. Mal som kamaráta, mimochodom relatívne úspešného, s titulom PhD. Raz sme spolu boli asi desiati na pive. Keď sme odchádzali, každý z nás nechal zopár eur navyše na stole ako prepitné milej čašníčke. On to všetko zhrabol a napchal do peňaženky. Nikto z nás na to doteraz nezabudol.
3. Na dovolenke s ex som sama odšoférovala 2 000 km. Mesiac po dovolenke mi prišla tabuľka v Exceli, kde bolo všetko vyúčtované do poslednej kávy. Ani na poondiatu kávu ma nepozval za to každodenné štvorhodinové vyvážanie jeho zadku.
4. Kolega (dospelý človek s platom viac ako 2 000 eur v čistom) a jeho priateľka sú maximálni žgrloši. Deti našťastie nemajú. Bývajú u rodičov a doma sa nesprchujú, iba v práci, takže cez víkend čakajú do pondelka. Internet doma nemajú, mobily si nabíjajú iba v robote. V robote si čapujú vodu do plastových fliaš, aby ju doma mohli míňať. Jesť chodia občas aj do kresťanského spolku v okolí. A na konci mesiaca sa mi potom pochváli, že dokopy minuli iba 200 eur.
5. Kamarát nás pozval na pivo. Keď sme odchádzali, povedal, že nemá pri sebe peniaze, tak sme si to museli zaplatiť sami. A očividne to robil aj frajerke. Po tom, ako sa rozišli, som s ňou išiel na pivo, a ako sme tam tak sedeli, povedala: „Dúfam, že máš peniaze, a nie si ako XY.“
6. Môj otec bol vždy samostatná kapitola. Na diaľnici chodil 90-kou za kamiónmi, aby mal nižšiu spotrebu. Keď som od neho chcela 5 eur na kofolu s kamoškou, povedal, že kofolu máme aj doma. Raz v zime mama zabudla zavrieť balkónové dvere, pričom bolo celý deň zapnuté kúrenie. Z toho bolo asi týždeň u nás dusno a pri každej možnej príležitosti jej to vyhadzoval na oči. Najväčší hrot pre mňa osobne ale bolo asi to, že sme si nemohli zohrievať jedlo v mikrovlnke, keď bol „drahý prúd“.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
