Kedysi bola návšteva kostola neoddeliteľnou súčasťou života mnohých ľudí. Dnes však čoraz viac veriacich opúšťa tradičné cirkevné spoločenstvá a pravidelné bohoslužby sa pre nich stávajú minulosťou. Dôvody tohto „trendu“ sú rôznorodé, pričom o tie svoje sa nedávno podelili ľudia na sociálnej siete Reddit. Poď si spoločne s nami prečítať, prečo prestali chodiť do kostola.
1. Keď mi došlo, že cirkvi záleží len na vzhľade. Je im úplne jedno, čo sa deje za zatvorenými dverami, pokiaľ to tam aj ostane. Metaforicky povedané, nikomu nezáleží na tom, že zadné zuby hnijú, kým sú tie predné žiarivo biele.
2. Kostoly som začal bojkotovať ako 14-ročný po tom, čo mi dvaja rôzni dospelí ľudia, pričom jeden z nich bol kňaz, povedali, že dinosaury nikdy neexistovali. Pamätám si, ako som v tú noc sedel na svojej posteli a v duchu si povedal: „Nemôžem dopustiť, aby som takto osprostel.“ Odvtedy som do kostola nevkročil.
3. Keď mi – a vlastne celej mojej rodine – bolo povedané, že mamina rakovina je len spôsob, akým nás Boh skúša.
4. Po tom, čo sa prevalilo, že náš kňaz (kňaz, ktorý je, mimochodom, ženatý a má deti) potajomky spával s dievčaťom, ktoré mu mohlo byť dcérou. Ten istý chlap mal odvahu vystúpiť pred dav veriacich a kázať o tradičných hodnotách. Vtedy som si povedal, že to môžem akurát tak tradične osr*ť.
5. Keď som si všimla, že im ide len o peniaze. Každá omša končila kázaním o tom, ako je dôležité hlavne dávať, nie dostávať, aby z nás mohli vycucať peniaze. Nie, ďakujem – modliť sa môžem aj doma. A zadarmo.
6. Konečne som si prečítala Bibliu. Do kostola som chodila odmalička, takže kým som sa vôbec naučila poriadne čítať, stal sa z toho zvyk, ktorý som nemala prečo spochybňovať. Po tom, čo som si však sama prečítala slovo Božie, som dospela k úplne iným záverom, k akým sa nás snažili viesť v kostole.
7. Prestal som chodiť v momente, keď ma naši do toho prestali nútiť.
8. Začala som si uvedomovať, že sa cítim previnilo kvôli veciam, ktoré ani nie sú zlé a nijakým spôsobom negatívne neovplyvňujú ostatných. Keď som prestala chodiť do kostola, otvoril sa mi úplne nový svet. Zistila som, že nepotrebujem, aby mi niekto diktoval, čo je dobré a čo zlé. Som dosť inteligentná na to, aby som to dokázala posúdiť aj sama.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
