Niektoré veci sa rokmi nemenia. Stále sa ospravedlňuješ nábytku, keď doň vrazíš zadkom, stále kývaš na pozdrav psom na ulici a stále sa držíš presvedčenia, že si vždy len jednu mliečnu čokoládu vzdialený od lepšej nálady. Ale neplatí to pri všetkom. S naším šikovným ilustrátorom sme dali dokopy niekoľko situácií, ktoré v mladosti či detstve vyzerali úplne inak, ako vyzerajú teraz. Súhlasíš s nami?
1. Obľúbená hračka
Joj, čo ti to dalo roboty. Chodil si mame za zadkom 24/7, prosíkal si, plakal, potom neplakal, lebo ti povedala, že ešte chvíľu a dá ti na to dobrý dôvod… Sľuboval si, že budeš domov nosiť samé jednotky, hádzať ponožky do koša na špinavú bielizeň, prisahal, že ak ti kúpi toto, tak už na teba do osemnástky nemusí minúť ani cent.
A to všetko len preto, aby si si pod stromčekom našiel vytúženú konzolu PlayStation. Teraz máš o dobrej investícii do technologických hračiek trochu inú predstavu. Hracia konzola je fajn, to nieže nie, ale čo je pár kôl na virtuálnom autíčku oproti malému robotovi, čo za teba – a teraz sa podrž – povysáva? Nič. Absolútne nič.
2. Večierka
Bohvie, na čom si fičal, keď si mal dvadsať, ale táto magická substancia jedného dňa bez rozlúčky opustila tvoj systém a ty si to dodnes nerozchodil. Jedno ráno si sa zobudil unavený a bum. Stalo sa to rutinou. Nočné výjazdy do mesta, hektolitre alkoholu, hlasná hudba a príchod domov za zvukov ranného štebotu vtákov mali nesporné čaro, no niekde medzi hľadaním variabilu na zaplatenie sociálky a varením večere sa stali minulosťou.
O deviatej tvoj deň končí. Či je piatok, či je sviatok, či kamoš oslavuje tridsiatku alebo sa mu narodil syn… úplne bezpredmetné. Od určitého momentu sa riadiš heslom „čo sa má stať, stane sa ešte pred polnocou“ a ani dvojitému espressu sa nedarí presvedčiť ťa o opaku. Čo už, veď aj zajtra je deň.
3. Boj s vyššími silami
Píše sa dvadsiate prvé storočie a dnešné technológie sa s tými „historickými hrčami“ spred desiatich či dvadsiatich rokov ani nedajú porovnať. Ale znamená to, že fungujú bezchybne? Nie. Stále vedia vytušiť, kedy sa ponáhľaš, kedy sedíš pred telkou s tanierom plným horúcej večere a hladný ako vlk sa tešíš na… na čokoľvek, na čo sa len v komerčnej televízii tešiť dá. A presne vtedy ako na potvoru nič nefunguje.
Doteraz máš v živej pamäti, ako si netrpezlivo šteloval antény a odpoveďou ti bolo len čiernobiele zrnenie. Dnes to už vyzerá trochu inak – namiesto virtuálneho mraveniska ti to niekde vyhodí upozornenie o nulovom pripojení a teba ide rozdrapiť od jedu. Čo narobíš, veď pozerať do steny je stále lepšie ako drôtom do oka. Nie?
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
