4. Hudobný vkus
Keď hudbu podľa tvojho gusta začnú namiesto barov hrávať na oldieskach a v supermarketoch, vieš, že nie je cesty späť. Tvoja mladosť oficiálne skončila. Neostáva ti nič iné, ako sa s tým zmieriť, začať odratúvať dni do vytúženého dôchodku a niekde medzi škrtaním okienok v kalendári sa obzerať po novej obstojnej krčme. Lebo pri tom hurhaji, čo hrá v tejto, aj pivo zrazu chutí akosi mdlo.
5. Spánkové polohy
To bol raj, keď ťa mohli kamoši na festivale ležérne pohodiť na kopu šutrov a ty si sa ráno zobudil vyspinkaný doružova, akoby si sa včera ani nevyvracal z podoby. A dnes? Dnes je to na zaplakanie. Už je to nejaký ten piatok, čo si zistil, že na niektorých veciach sa šetriť neoplatí, a hoci by si veľmi rád povedal, že je to letná dovolenka, nie je. Je to matrac.
V určitej životnej fáze sa tvoj chrbát rozhodol, že pokiaľ mu nedopraješ patričné hýčkanie a opateru, tak si môžeš pískať. Neberieš mu to, zaslúži si. Ale to nič nemení na skutočnosti, že kvalitný matrac môže stáť aj niekoľko tisíc a tvoj šéf má problém dať ti aj gastráče, nieto príspevok na kvalitný spánok. Takže obaja máte smolu.
6. Objednávanie jedla
„Čo si dáš?“ spýtala si sa zopár rokov dozadu frajera, ktorému dnes už ani neprídeš na meno. „Čínu,“ odpovedal. A tak ste si objednali čínu, prežrali sa ako také dve prasce a po zvyšok večera s plnými bachormi a rozopnutou gombičkou na nohaviciach spokojne funeli na sedačke. Krásne to časy dávno minulé.
Dnes si nevyberáš jedlo podľa toho, na čo máš chuť – rozhodujúcim faktorom je, či to tvoj žalúdok dokáže stráviť, alebo budeš ďalšie dva týždne grogy. Čína ti odpáli žlčník, z mexickej kuchyne ťa bude páliť záha, po sushi ti vždy tak divne buble v bruchu a pizzu síce dávaš, ale z každého sústa priberieš tri kilá a ešte dačo. Takže šalát. Jedine šalát.
