Naše správanie sa voči jednotlivcom v našom živote odlišuje aj podľa toho, aký k nim máme vzťah. Prirodzene, k ľuďom, ktorých máme radi, sa správame inak ako k tým, ktorých v láske nemáme. No nemusí to byť vždy pravidlom. Veľakrát sa nám stane, že sme k osobe, ktorá nám je blízka, horší ako k cudziemu človeku.
Samozrejme, nie je to náš úmysel a chceli by sme sa k našim najbližším správať čo najlepšie, no nie vždy túto zásadu aj premietneme do reality. Na cudzích ľudí, či už v práci alebo v škole, sme mnoho ráz milší, chápavejší a mnoho vecí im skôr odpustíme. Nekričíme na nich a nerobíme im zbytočné výčitky. Prečo to tak je? Tu je zopár dôvodov.
1) Pred cudzími ľuďmi nevieme, čo si môžeme dovoliť
A kvôli tomu sa nesprávame prirodzene, i keď máme hnev. Snažíme sa (vo väčšine prípadov) ukázať našu slušnú výchovu a radšej držíme jazyk za zubami. A tým pádom, človek nikdy nespozná našu skutočnú osobnosť, kým mu nedovolíme preniknúť hlbšie a nepripustíme si ho viac k telu.
Zatiaľ čo pri svojich blízkych sa cítime v bezpečí, teda sme otvorenejší a neštítime sa prejaviť aj negatívne emócie. Pocit bezpečia a dôvera sa tak stávajú nevýhodou, kvôli ktorej im robíme výčitky aj za to, za čo nemôžu.
2) Myslíme si, že náš vzťah je dostatočne silný na to, aby to vydržal
Cez deň musíme príliš veľa času tráviť s cudzími ľuďmi, pri ktorých si nemôžeme dovoliť uvoľniť sa a prejaviť skutočné pocity. Či už v škole alebo v práci sa tvárime, že sme v pohode, aj keď to tak vôbec nie je. Napríklad, vytočí nás šéf, no jemu za to, z pochopiteľných dôvodov, nemôžeme vynadať.
A svoju frustráciu, hnev alebo bolesť dáme najavo až pri človeku, pri ktorom vieme, že môžeme. Pri svojich blízkych sme sami sebou a to so sebou prináša aj ukázanie svojej odvrátenej tváre.
Psychologické štúdie potvrdzujú, že sme náchylní k nevedomému uvoľňovaniu nášho hnevu pri ľuďoch, ku ktorým máme najbližšie, pretože sme presvedčení, že náš vzťah s nimi je dosť silný, aby to vydržal. Čím viac dôvery do niekoho vkladáme, tým silnejší máme pocit, že môžeme posunúť hranice tohto vzťahu a byť úprimnejší a priamejší. A pri cudzích ľuďoch či autoritách to tak, prirodzene, necítime.
3) Netolerujeme negatívne vlastnosti ľudí, ktorí sú nám najbližší
Možno poznáš ten pocit, keď začneš náhle pociťovať príliš veľa negatívnych emócií k osobe, ktorú máš rád, bez toho, aby ti nejak ublížila. Čím viac času s niekým trávime, tým máme väčší sklon k menšej tolerancii voči jeho slabostiam a zlozvykom. Popritom môžu mať rovnaké neduhy viacerí ľudia z nášho okolia, no im to nevyčítame.
Napríklad, zrazu znenávidíme na našom partnerovi/partnerke jednu vlastnosť, ktorú má aj náš kamoš, s ktorým sa stretneme raz za čas, no jemu ju nevytýkame. Je to preto, lebo si uvedomujeme, že s tým človekom nebudeme tráviť dosť času na to, aby to bolo potrebné riešiť.
Ako proti tomu bojovať a nebyť k svojim blízkym nezaslúžene zlý?
1) Predstav si, že si toho človeka nadobro stratil a už nikdy ho neuvidíš. Štúdie ukazujú, že sme si všetci schopní predstaviť stratu ľudí v našich životoch dostatočne konkrétne, aby to v nás vyvolalo vďačnosť za to, že ich ešte stále máme.
2) Dajte si od seba pauzu. Ak strávime veľa času s blízkym človekom, nie je nevídaná vec, že máme sklon dostať ponorku. Stráviť čas bez nich a s niekým iným nám pomôže si od seba „oddýchnuť“ a začať si jeden druhého viac vážiť.
3) Tráv čas s blízkymi v spoločnosti cudzích ľudí. Môžeš si tak overiť pravdivosť týchto slov. Všímaj si svoj sklon byť k cudzím ľuďom zdvorilejší a pracuj na tom, aby si sa tak isto správal aj k svojej polovičke/kamošovi či príbuznému. No vo všeobecnosti, dynamika medzi vami sa zlepší po tom, čo budete chvíľu aj v prítomnosti iných ľudí.