Niektorí ľudia vidia v plodení potomstva svoje životné poslanie a naplnenie významu svojej existencie. A to je fakt super. Milujte sa, množte sa, robte to, čo uznáte za vhodné. No nechajte aj ostatných rozhodnúť sa, čo je vhodné pre nich.
Možno sa momentálne nachádzaš v štádiu svojho života, keď zapálené bradavky a smrad vychádzajúci zo zadnej strany malého uzlíčka radosti nepovažuješ za nič obohacujúce. To je všetko v poriadku. Tu je však niekoľko dôvodov, kvôli ktorým v inom štádiu ani nikdy nebudeš.
1. Existujú typy ľudí, ktorým zakape aj kaktus. Rastlina, ktorá je svojou podstatou prispôsobená na prežitie v neprajných podmienkach a šialenom suchu púšte, to zabalí na ich parapete. A to rozhodne nikomu nedodáva pocit, že by bol schopný udržať nažive aj niečo komplikovanejšie ako burinu v kvetináči.
2. Je tu určitá pravdepodobnosť, že žena sa počas pôrodu pokaká. A to je v miestnosti plnej zdravotníckeho personálu naozaj veľmi nechcená skutočnosť. Môže ti hovoriť, kto chce, čo chce, že oni na to študovali, sú na to zvyknutí, že sú príliš zamestnaní faktom, že zo ženy vylieza nový život, a je im to jedno… tebe to NIE JE JEDNO.
3. Máš fotografickú pamäť. A aj tak je ti to h*vno platné, pretože zakaždým, keď si uvaríš čaj, piješ ho až studený, pretože zabudneš, že si ešte pred desiatimi minútami naozaj veľmi chcel dodržiavať svoj pitný režim. Lenže čaju sa nič nestane. On neutečie, nezmizne a nebudeš kvôli nemu terčom sklamaných pohľadov, keď ho zabudneš v škole. S dieťaťom to už také ružové ale nie je.
4. Veríš, že aj keby sa ti narodil druhý Albert Einstein, určite by v tvojom živote prišiel minimálne jeden moment, keď by potreboval pomôcť s úlohou z matiky. A nebudeme si klamať – keby celé jeho vzdelávanie v počtoch malo závisieť od tvojich znalostí, tak umrie sprostý a nikdy nezistí, že existujú nejaké derivácie, logaritmy, a ani to, ako vyzerá sínusoida.
5. Nemáš peniaze. Teda máš, ale aj tak každý mesiac dva dni pred výplatou nastupuješ na očistnú vifonkovú diétu. Len tak preventívne, vraj je to dobré na sluch. Lenže dvojročné batoľa by tento tvoj „ozdravovací“ rituál asi nepochopilo a vyžadovalo by si aj inú stravu ako rezance v miske s vodou, bez ohľadu na to, v akom stave je tvoj bankový účet.
6. Minule ti na Facebooku vyskočila reklama na predajňu kočíkov. Ak mala byť cielená, tak zlyhala na plnej čiare, ale aj tak si z nejakého dôvodu klikol. Asi preto, aby si sa naozaj ubezpečil, že na plodenie ďalších miniverzií svojej maličkosti si naozaj chudobný. A podarilo sa.
7. Dieťa je malý kazisvet. Zničí a počmára všetko. Čo nezničí a nepočmára, to okadí. Vieš, že v živote nejde o tie materiálne veci, láska a to, že sme všetci zdraví, je omnoho dôležitejšie, no keď ti ten polmetrový človiečik počmára novú skriňu, za ktorú si vyvalil nemalé peniaze, asi bude značne problematické pozerať sa na vzniknutú situáciu z tejto strany.
8. Malý drobec toho veľa nenaspí. Stavíš všetky svoje doterajšie úspory (čo je pár eur, ale rozumieme si) na to, že všetky matky, ktoré tvrdia, že ich novorodenec spinká poslušne ako anjelik, majú buď totálne inú predstavu o tom, ako vyzerá pokojný spánok, alebo jednoducho bez ostychu klamú.
9. Trošku z vážnejšieho súdka, ale o to pravdivejšieho. Aj napriek tomu, že obaja rodičia sú úplne zdraví, stále je tu možnosť, že ich dieťa bude postihnuté. A to je jednoducho záväzok na celý život. Všetci rodičia, ktorí vychovávajú postihnuté dieťa, majú tvoj nekonečný obdiv a klobúk dole pred tým, ako to zvládajú, aj keď majú niekedy pocit, že nie. Niekto by to však nezvládol.
10. Rád kakáš v súkromí. Bez páru obrovských klipkajúcich detských očí. Bodka.
11. Ak má niekto v rodine dieťa, veľmi dobre vieš, aký je rozdiel medzi autom, v ktorom sa vozia deti, a autom, v ktorom nie. A každý, kto si svoj štvorkolesový dopravný prostriedok aspoň trošku váži, vie, ako puká srdce, keď na čerstvo vytepovanej sedačke pristane kečup a na vydrhnuté okno sa prilepí šušeň.
12. Keď máš doma malý poklad, luxus, ako je žmurkanie, si jednoducho nemôžeš dovoliť. Pretože v momente, keď zatváraš oči, sa spokojne hrá s kockami na koberci a o dve stotiny nato, keď ich otváraš, padá z balkóna. Ako, keď ešte ani nelozí, to ostáva záhadou…
13. Nikdy si nechcel byť rodičom, čo kvôli každej somarine zalarmuje polovicu mesta, lebo je jeho „srdiečko“ choručké. No už teraz presne vieš, že presne ním by si sa stal. Si polovičný hypochonder – vyhodí sa ti vyrážka na ruke a už googliš, či náhodou nemáš maláriu alebo rakovinu konečníka. Takže by si rozhodne neriskoval, že tvoje dieťa zomrie na to, že si v jeden pekný chladný podvečer kýchlo.
14. Keď prídeš na návštevu k rodine, ktorá má bábo a psa, všetci obdivujú bábätko a ty hľadáš pamlsky. Takže asi toľko k tvojmu všeobecnému záujmu o toto zakrpatené plemeno človeka.
15. Stále je tu šanca, že z neho vyrastie čurák. Je to kruté, ale je to tak. Aj napriek dobrej výchove, respektíve najlepšej, akej sú rodičia schopní, sa z decka stane niekto, kto tu radšej ani nemal byť.
16. A na záver – nechceš priviesť dieťa do tohto sveta. Nechceš sa o dvadsať rokov po jeho narodení báť pustiť ho na ulicu, že mu nejaký imigrant v zápale presadzovania svojej viery odsekne ruku. Nechceš, aby sa s tebou muselo do konca života tlačiť v prenajatej garsónke, pretože akontácie hypotekárnych úverov sa vyšplhali na 90 % a ty si ešte stále nevymyslel spôsob, akým meniť vodu na víno alebo aspoň ušný maz na dvadsaťeurovky.
Nechceš ho priviesť do sveta, v ktorom sa nedostane na vysokú školu, aj keď je šikovný, lebo zoberú dvadsať tých, ktorí vyleteli z vajca niekomu za vodou. Možno je to hlúpe. Možno je to úplne idiotský uhol pohľadu, a keby takto zmýšľali všetci, tak o sto rokov tu už žijú len korytnačky a Zdena Studenková. Ale je to tak.
