Dovolenka za socializmu. Čo si Slováci zvykli so sebou brať k moru v 60. rokoch?

Zbaliť toto všetko do maličkého auta a dopraviť sa k moru, hotový logistický zázrak!


Máme tu dovolenkovú sezónu, a to je skvelá príležitosť ukázať si, ako sa k moru cestovalo kedysi. Naša fanúšička Zora (tiež známa ako šikovná Kura Harabura) nám poslala fotku cenného nálezu z rodinnej histórie. Ide o zoznam vecí, ktoré si so sebou brala na dovolenku jej babka v 60. rokoch. Vďaka nemu získavame individuálnu perspektívu na dobu minulú.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Ak kedysi obyvatelia Československa chceli zájsť k moru, nemali to veru vôbec jednoduché. Čelili mnohým výzvam, vyplývajúcim z vtedajšej politickej situácie aj úrovne technológie. Naši rodičia, starí rodičia a prarodičia však boli nesmierne vytrvalí a vynaliezaví a svoju vysnívanú cestu za slnečnými lúčmi a morom si poctivo odmakali.

Byrokracia, papierovačky a obmedzenia

Totalitný režim komunistickej strany, ktorá v Československu vládla medzi rokmi 1948-1989, mal tendenciu zasahovať do všetkých sfér života jeho obyvateľov. Cestovanie nevynímajúc. Opustiť krajinu nebolo jednoduché a človek potreboval obehať úrady a dostať kopu potvrdení a povolení (pas, výjazdová doložka, devízový prísľub…).

Wikipedia

Dovolenky sa vybavovali cez ROH (Revolučné odborové hnutie), odborovú organizáciu, ktorá zabezpečovala hlavne skupinové zájazdy pre celé pracovné kolektívy. Individuálne pobyty mala na starosti cestovná kancelária Čedok. Dovolenky do blízkeho zahraničia boli pomerne dostupné, dostať sa však na miesta ako Kuba si vyžadovalo veľkú dávku šťastia, známostí aj peňazí. Cesta do kapitalistických štátov bola veľmi zložitá.

Získať zahraničné peniaze nebolo ľahké a dovolenkári mali k dispozícii len menší obnos. Štát tým chcel obmedziť kšeftovanie a pašovanie tovaru a zároveň odradiť ľudí od pokusov o emigráciu. Taktiež to odrážalo fakt, že Československo cudzími menami jednoducho nedisponovalo. Na hraniciach sa čakalo dlhé hodiny a keď mali pohraničníci zlý deň, cestujúceho čakala prísna obhliadka vozidla a jeho obsahu.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
Profimedia

Porovnajme si to so súčasnosťou:

Nájsť a objednať vhodné ubytovanie sa dá zopár klikmi na internete, a to takmer vo všetkých krajinách sveta. Nijakým úradom netreba nič nahlasovať. Hranice štátov Schengenu môžeme prekročiť bez toho, aby sme si to vôbec všimli. Eurom zaplatíme nielen v štátoch eurozóny, ale veľakrát ho akceptujú aj v štátoch, kde nepredstavuje oficiálne platidlo. Neuveriteľný rozdiel!

Odporúčame prečítať:

Hláška „Vy ste kto?“ opäť baví Slovensko. Finále Dunaja spustilo hotovú lavínu vtipov na adresu Šimkovičovej

Populárne destinácie československých dovolenkárov

Počas socializmu sa dovolenkovalo takmer výhradne len v ostatných socialistických krajinách. Medzi jednoznačne najobľúbenejšie cestovateľské destinácie patrili Bulharsko a Juhoslávia. Skoro každý, kto počas socializmu cestoval k moru, navštívil aspoň jednu z týchto krajín. Veľa sa jazdilo aj k maďarskému Balatonu, ktorý síce nemal cveng mora, ale keďže bol tak blízko, ľuďom taký detail absolútne neprekážal.

Profimedia
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane


Tagy:
Sledujte nás na Google Správy
Nenechajte si ujsť žiadne dôležité novinky.
Sledovať
Po otvorení kliknite na hviezdičku Sledovať
REKLAMA
Mário Budinský
Absolvent grafického dizajnu na UAT v Bratislave a marketingovej komunikácie na UCM v Trnave, ktorý sa už viac ako 10 rokov profesionálne venuje analýze internetových trendov, digitálnemu storytellingu a monitoringu popkultúry. Patrí k priekopníkom domácej internetovej scény, pričom meme tvorbe sa denne venuje už vyše 20 rokov. Ako autor desiatok tisícov satirických príspevkov aktívne formuje slovenský digitálny folklór, pričom jeho vizuálny obsah opakovane vyvolal celonárodné spoločenské debaty. V redakcii EMEFKA sa špecializuje na včasné zachytenie online bizáru, bulvárnych fenoménov a transformáciu komplexných trendov do virálneho obsahu.
Najčítanejšie
Podobné
REKLAMA