Pretrvávajúca neistota ohľadom ukončenia konfliktu na Blízkom východe negatívne ovplyvňuje globálne hospodárstvo, čo prináša riziká aj pre Slovensko. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) by však ekonomické dopady mali zostať v prijateľnej miere, ak sa situácia upokojí v dohľadnej dobe a nedôjde k poškodeniu energetických zdrojov. Guvernér NBS Peter Kažimír pri prezentácii jarnej prognózy upozornil, že hlavným problémom bude opatrnosť firiem a domácností. Tá sa odrazí na nižších investíciách a slabšej spotrebe.
Slovenská ekonomika by sa v prípade kratšieho konfliktu s Iránom mohla v tomto roku zvýšiť o 0,5 %. Rast by ťahal najmä zahraničný dopyt, zatiaľ čo domáca časť ekonomiky bude utlmená zvýšenými cenami a konsolidačnými opatreniami. Predpokladá sa, že zlepšenie by mohlo prísť v nasledujúcich rokoch, hoci bez ďalších konsolidačných krokov.
Zvýšené trhové ceny energií sa prejavia v zvyšovaní cien potravín
Aktuálny vývoj schladil optimizmus z naštartovania európskej ekonomiky a zlepšenia na slovenskom trhu práce na konci minulého roka. Zvýšená neistota sa pravdepodobne prejaví v správaní slovenských domácností a firiem. Očakáva sa rýchlejšie tempo rastu miezd, avšak to nebude postačujúce na výrazné zlepšenie kúpyschopnosti. Spotrebiteľský dopyt zasiahnu obavy z budúcnosti.
Inflácia bola prehodnotená smerom nahor a tento rok by mala byť opäť okolo 4 %. Domácnosti však do značnej miery ochránia regulované ceny energií, okrem pohonných hmôt. Zvýšené trhové ceny energií sa však prejavia v zvyšovaní cien potravín a širokého spektra tovarov a služieb. Jadrová inflácia, ktorá sleduje širšie cenové tlaky, by mala zostať na úrovniach okolo 3 % až do konca roka 2027, na rozdiel od minuloročných očakávaní o jej poklese na 2 %.
Deficit verejných financií by mohol v roku 2026 klesnúť na 4,3 % HDP vďaka konsolidačným opatreniam, hoci ho brzdí slabosť ekonomiky. Od roku 2027 sa očakáva stabilizácia deficitu na podobných úrovniach a verejné zadlženie by mohlo dosiahnuť 63 % HDP v roku 2026, pričom bez ďalších opatrení by stúplo nad 65 % HDP v roku 2028.
V prípade predĺženia konfliktu a trvalých vysokých cien energií by ekonomický rast v Európe i globálne výrazne spomalil. Inflácia by mohla stúpnuť až k 7 % a stabilizovať sa okolo 6 % v nasledujúcich rokoch. Výkonnosť slovenskej ekonomiky by klesla aj v tomto roku, oživenie by bolo len pozvoľné, mohlo by dôjsť k strate tisícok pracovných miest a deficit verejných financií by sa bez ďalších podporných opatrení zvýšil nad 5 % HDP.
Alternatívny nepriaznivý scenár slúži ako ilustrácia rozsahu neistoty, ktorá momentálne ovplyvňuje ekonomiku Slovenska kvôli vojne na Blízkom východe. Existujú však rôzne možné varianty vývoja, vrátane stabilizácie cien energií na úrovniach z posledných rokov najneskôr od začiatku budúceho roka, čo by znamenalo mierne horší rast a vyššiu infláciu v porovnaní s hlavným scenárom.
