Zároveň netreba zabúdať na dopĺňanie tekutín zvnútra a v prípade vážnych symptómov, akými sú výrazné začervenanie, pľuzgiere či horúčka, radšej vyhľadať lekársku pomoc. Pozor by sme si mali dávať aj na to, čo pred pobytom na slnku konzumujeme alebo si aplikujeme na tvár. Niektoré lieky alebo kozmetické prípravky totiž môžu vyvolať fotosenzitivitu.
„Medzi najčastejších vinníkov patria niektoré antibiotiká, lieky na akné obsahujúce retinoidy, niektoré lieky na odvodnenie, vysoký krvný tlak či protizápalové lieky. Zvýšenú citlivosť môžu spôsobiť aj kozmetické prípravky s retinolom, AHA kyselinami alebo niektoré parfumy aplikované priamo na pokožku,“ varuje dermatovenerológ.
Pri ich užívaní je preto nevyhnutné vyhýbať sa priamemu slnku a striktne dbať na ochranu odevom a vysokým SPF faktorom.
Kontrola znamienok a kedy ísť k lekárovi
Základom domácej kontroly je známe pravidlo ABCDE, ktoré sleduje asymetriu, okraje, farbu, priemer a vývoj znamienka.
„Pozornosť si zaslúži aj znamienko, ktoré začne svrbieť, krvácať, vytvára chrasty alebo sa na ňom objaví nový uzlík. Platí aj tzv. pravidlo ‚škaredého káčatka‘ – ak sa jedno znamienko výrazne odlišuje od ostatných na tele, malo by byť vyšetrené dermatológom,“ pripomína lekár.
Návštevu odborníka by sme nemali odkladať pri akomkoľvek podozrení, najmä ak ide o nehojace sa ranky alebo nové pigmentové škvrny v dospelom veku. „Preventívna kontrola znamienok raz ročne je vhodná najmä u ľudí so svetlou pokožkou, veľkým počtom znamienok, po opakovaných spáleniach v detstve alebo s výskytom melanómu v rodine,“ odporúča Scheibenreif.
Mýty a ideálna letná rutina
Okolo opaľovania koluje množstvo poloprávd. Mnohí ľudia žijú v omyle, že hnedá pokožka je imúnna voči spáleniu alebo že cez mraky slnko neopaľuje. Odborník tieto mýty vyvracia a pripomína, že mraky prepustia až približne 80 % UV žiarenia: „Mnohí si tiež myslia, že jedno ranné nanesenie opaľovacieho krému vystačí na celý deň. Ochranu je však potrebné obnovovať približne každé dve hodiny a vždy po kúpaní alebo výraznom potení.“
Rovnako neobstojí ani výhovorka o nedostatku vitamínu D pre krémy. „V bežnom živote však ľudia nikdy nenanesú opaľovací krém úplne dokonale a časť UV žiarenia pokožku aj tak zasiahne. Pri správnom používaní opaľovacích prípravkov preto vo väčšine prípadov nevzniká klinicky významný nedostatok vitamínu D,“ objasňuje dermatovenerológ.
Zvýšená opatrnosť na slnku sa týka najmä detí, ľudí so svetlým fototypom, pacientov s početnými znamienkami alebo po prekonaní kožného nádoru. Mimoriadny pozor by si mali dávať aj chronicky chorí pacienti, ktorým slnko zhoršuje diagnózy ako lupus či rosacea.
Tieto skupiny by sa mali chrániť najdôslednejšie. Na záver Scheibenreif zhrnul, ako by mala vyzerať ideálna letná rutina pre každého z nás: „Letná rutina nemusí byť zložitá, ale mala by byť pravidelná. Ráno odporúčam jemné čistenie pleti, aplikáciu antioxidačného séra, napríklad s vitamínom C, následne hydratačný krém podľa typu pleti a ako posledný krok širokospektrálny opaľovací krém s SPF 50.“
Počas dňa vrstvu krému obnovujeme, chránime sa okuliarmi a klobúkom a večer nezabúdame na dôkladné čistenie a hydratáciu. Dôsledná ochrana pred UV žiarením je totiž podľa neho tou najlepšou investíciou proti starnutiu kože a závažným ochoreniam.
Podľa čoho si v obchode najčastejšie vyberáte opaľovací krém?
- Podľa ceny – hľadám čo najlacnejší krém s vysokým SPF
- Kupujem výhradne overené značky z lekárne, aj keď sú drahšie
- Rozhoduje konzistencia – musí byť ľahký, nemastiť a nebyť biely
- Je mi to jedno, kúpim prvé, čo mi v drogérii padne do oka
10 hlas(y/ov)
