Internet je miestom, kde sa dá nájsť naozaj všetko (alebo takmer všetko). Odborníci ale zvyknú hovoriť, že to, čo vidíme na povrchu, je len špičkou ľadovca. Internet je totiž oveľa, oveľa hlbší a nachádzajú sa na ňom aj veci, o ktorých by si možno radšej nič nevedel. V tejto súvislosti sa často hovorí o dark webe. Čo to vlastne je?
Týmto termínom sa označuje skrytý či neviditeľný web. To okrem iného znamená, že sa naň nedá len tak ľahko dostať. Prostredníctvom bežných vyhľadávačov je to vlastne úplne nemožné. Pokiaľ sa chce niekto pripojiť na dark web, musí na to použiť špeciálny softvér (napríklad Freenet či Tor). Obsah dark webu je umiestnený na darknetoch, teda takzvaných prekryvných sieťach (overlay networks). Vypátrať jeho používateľov je nesmierne náročné.
Na ochranu identity sa kladie veľký dôraz a prebieha za pomoci komplexného šifrovania.
Mučenie a vraždy?
To, že sa používatelia dark webu nedajú tak ľahko (resp. vôbec) vypátrať, je v tomto prípade kľúčové. Na dark webe totiž údajne môžeš naraziť aj na online trhoviská, ktoré predávajú nelegálny tovar. Ľudia si na ňom môžu kúpiť drogy, zbrane, falošné doklady či nelegálnu pornografiu. Objavujú sa dokonca aj tvrdenia o predaji ľudských orgánov.
Prostredníctvom dark webu komunikujú aj extrémistické či teroristické skupiny.
Spája sa s ním ale aj niekoľko oveľa hororovejších tvrdení. Hovorí sa napríklad, že na dark webe si môžeš objednať nájomného vraha. Polícia v niekoľkých prípadoch, keď sa jej podarilo rozbiť ilegálne trhoviská, niektorých účastníkov naozaj obvinila z nájomných vrážd. Neskôr ale boli tieto obvinenia stiahnuté. Ešte hrozivejšie tvrdenia sa točia okolo takzvanej Red Room (Červená miestnosť).
Pod týmto názvom sa skrýva možnosť sledovať live mučenie a zabíjanie nevinných ľudí. Diváci často v jeho priebehu prihadzujú peniaze (v bitcoinoch) a prikazujú maskovanému tyranovi, akým spôsobom má obeť mučiť. Okrem úderov päsťami vraj možno vidieť aj rezanie nožmi, vypichovanie očí, trhanie zubov či nechtov a najrôznejšie iné týranie.
Údajne sa na dark webe dajú nájsť aj videá zachytávajúce unesené osoby, ich znásilňovanie a mučenie. Dark web je tiež podľa mnohých semeniskom nelegálnej pornografie, ktorá sa predáva za ťažké peniaze. Okolo dark webu koluje ešte viacero ďalších historiek, pričom jedna je desivejšia než druhá.
Realita či fikcia?
Teraz si ale položme otázku: Je na týchto divokých tvrdeniach vôbec niečo pravdy? Odborníci z radov IT a kriminalistiky o tom silno pochybujú. Alebo aby sme boli presnejší, na dark webe sa rozhodne dá nájsť nelegálny obsah a tovar. Týka sa to ale hlavne drog, falošných dokladov či zbraní. A áno, žiaľ aj pornografie. Čo ale desivé príbehy o krvavom mučení, za ktoré platia úchylní sadisti?
V tomto prípade ide podľa expertov o obyčajné legendy a hoaxy. Žiadne Red Rooms na dark webe neexistujú. IT špecialisti uvádzajú, že by to bolo aj technologicky neuskutočniteľné. Väčšina používateľov totiž pre prístup na dark web používa prehliadač Tor, ktorý ale rýchlosť internetu veľmi spomaľuje. Myslieť si teda, že by bol schopný „utiahnuť“ celý live stream, je naivné.
Mnoho ľudí, ktorí sa na dark webe pohybujú, navyše uviedlo, že sa s Red Room či podobnými odpornými záležitosťami nikdy nestretli. To isté platí aj pre nájomných vrahov. Iste, na dark webe síce je možné nájsť „inzeráty“ ponúkajúce vraždu za peniaze, ale podľa odborníkov na počítačovú kriminalitu ide len o podvody. Tie majú z naivných používateľov vylákať nejaké bitcoiny, ale k samotnej vražde, pravdaže, nikdy nedôjde.
Doteraz nebol zdokumentovaný žiadny prípad, že by si na dark webe niekto od nájomného vraha úspešne objednal odstránenie inej osoby.
Na druhej strane ale treba dodať, že táto odvrátená strana internetu naozaj poskytuje možnosť komunikácie rôznym extrémistickým skupinám, neonacistom či teroristom. Tí tak môžu unikať pozornosti bezpečnostných zložiek a koordinovať svoje útoky.
Špecialisti, ktorí sa problematike venujú, však tvrdia, že bežní ľudia si dark web predstavujú skôr ako z lacného hororu. Áno, nelegálny obsah na ňom je, ale rozhodne nie v takom množstve a intenzite, ako sa hovorí. Veľa strašidelných historiek, ktoré sa okolo dark webu točia, navyše vzniklo ako priznaná hororová fikcia (creepypasta). Na internete sa ale aj tieto výmysly veľmi rýchlo dokážu rozšíriť a nabaľovať na seba ďalšie a ďalšie „skutočnosti“.
Užitočná pomôcka
Odborníci navyše upozorňujú, že dark web nemusí byť vnímaný len v negatívnom svetle. Často slúži ako vhodná platforma na komunikáciu ľudí, ktorí sú vo svojich domovských štátoch prenasledovaní. Sem patria napríklad náboženské menšiny, ateisti či ľudia patriaci do LGBT komunity. Ak by spolu komunikovali cez klasický internet, mohli by sa dostať do hľadáčika štátnych zložiek a vystaviť sa riziku zatknutia, mučenia či smrti.
Stále totiž poznáme mnoho krajín, kde hrozí za iné vierovyznanie, ateizmus či homosexualitu trest smrti či žalár. Práve dark web týmto ľuďom poskytuje možnosť slobodne sa dohovárať s inými ľuďmi bez toho, aby ich vláda mohla vystopovať. V najrôznejších totalitných štátoch dark web využívajú aj investigatívni novinári či aktivisti, ktorí vystupujú voči vládnucemu režimu.
Dark web vo filmoch
Záhadnosť a zložitejšia prístupnosť dark webu však ľudí prirodzene dráždi. Možno aj tam treba hľadať korene divokých a krvavých príbehov o nájomných vrahoch či sadistoch. Inšpiráciu v nich našli aj filmári. Za zmienku stojí napríklad slušný horor Unfriended: Dark Web a čiastočne sa touto témou zaoberal aj horor The Den.
Dark web sa stal aj témou niekoľkých kníh, napríklad Inside the Dark Web.
