V uplynulých dňoch sme si pripomenuli 81 rokov, odkedy sa skončila druhá svetová vojna. Zaznievajú prejavy osobností a v televíznom vysielaní sa objavujú dokumentárne filmy. Históriu si však môžeme pripomenúť aj niečím hmatateľným. Najkrvavejší konflikt v histórii ľudstva zmenil slovenskú krajinu a zanechal stopy viditeľné dodnes.
Po celom území Slovenska sú roztrúsené objekty, ktoré vznikli v rámci príprav na druhú svetovú vojnu, počas nej, alebo sú to pamätníky, ktoré ju majú naveky pripomínať. Často bývajú skryté a nenápadné, väčšinou sú však ľahko dostupné. S prichádzajúcim teplým počasím predstavujú skvelý cieľ výletov.
Československé pohraničné opevnenia
Československá republika to v období medzi dvomi svetovými vojnami nemala ľahké. Hoci išlo o pomerne rozvinutú krajinu so silným priemyslom, z každej strany čelila potenciálnej hrozbe. V 30. rokoch zaznievali vyhrážky z Berlína – Čechy a Morava sú historickou súčasťou nemeckého sveta! Súčasne s tým si Maďari nárokovali slovenské územia a Podkarpatskú Rus. Stopercentnú zhodu ohľadom vzájomných hraníc ČSR nedosiahla ani s poľskými susedmi.
V takejto situácii Československu nezostávalo nič iné, len zbrojiť a opevňovať sa. V pohraničných oblastiach pod taktovkou Ředitelství opevňovacích prací (ŘOP) vyrastali moderné bunkre a ďalšie obranné objekty. Pohraničné bunkre, prezývané aj řopíky, sa doteraz zachovali hlavne v Bratislave a v okolí.
Niekoľko ľahkých bunkrov sa nachádza pri Devínskej Novej Vsi a v Petržalke. V Petržalke nájdeme aj rešpekt vzbudzujúceho obra B-S 8 „Hřbitov“. Veľmi dôležitým objektom v tejto mestskej časti je bunker B-S 6 „Vrba“, ktorý funguje ako súkromné múzeum. Jeho návšteva ti objasní, ako systém československých pohraničných opevnení fungoval.
Hraničné kamene
Mnoho ľudí na Slovensku prehliada fakt, že Petržalka a Devín boli počas druhej svetovej vojny pripojené k Tretej ríši. Pochopiteľne to znamenalo, že hranica medzi vazalským slovenským štátom a Nemeckom sa nezhodovala s hranicou, ktorá existovala v dobách Československej republiky.
V blízkosti turistických chodníkov vedúcich na Devínsku kobylu sa nachádzajú nízke kamenné stĺpiky, ktoré človek ľahko prehliadne ako nejaké tuctové míľniky či geodetické značenia. V skutočnosti však ide o veľký kus histórie – hraničné kamene, ktoré počas druhej svetovej vojny označovali hranicu medzi Slovenskom a Nemeckom.
Na týchto kameňoch sa nachádzajú písmená D a S, ktoré označujú Nemecko (Deutschland) a Slovensko.
Cvičný model tanku
Skutočne raritným vojenským objektom na území hlavného mesta je cvičný model tanku. Ten sa nachádza v poli len pár desiatok metrov od hranice s Rakúskom. Objekt z tehál, s betónovou vežou a kovovým kanónom vybudovali Nemci pravdepodobne na konci roka 1944.
Maketa slúžila zrejme ako cvičný terč, na ktorom si nemeckí vojaci trénovali údery proti sovietskym tankom. Maketa v Petržalke siluetou skutočne pripomína stroje sovietskej výroby, rozmery sa však nezhodujú so žiadnym sériovo vyrábaným tankom. Predpokladá sa, že počas vojny bol cvičný model pokrytý omietkou a zeleným náterom.
Nemecké obranné objekty
Keď po veľkých víťazstvách v Stalingrade a pri Kursku Červená armáda prevzala iniciatívu na východnom fronte, Nemci prešli do defenzívy. Vo veľkom sa pustili do stavania obranných objektov, ktoré by spomalili sovietsky postup.
Tieto snahy zasiahli aj územie Slovenska a dodnes sa zachovali niektoré súčasti nemeckých obranných línií. Vo všetkých kútoch krajiny aj v súčasnosti môžeme natrafiť na veľmi všedne pôsobiace betónové bloky, nachádzajúce sa zväčša pri cestách. Ide o cestné uzávery, ktoré mali zabrániť pohybu tankov. Mnoho sa ich nachádza v mestách a obciach na úpätí Malých Karpát. Kus na fotke je z rakúskeho Bergu, len pár kilometrov od slovenských hraníc.
Ďalším nemeckým objektom bežným na slovenskom území je niečo, čo je známe pod názvami Kugelbunker, Kugelstand či Schutz-Kugel. Ide o guľaté betónové strelecké postavenia, akých bolo vyrobených len 2 000. Niekoľko z nich sa však dodnes dochovalo na Slovensku. Kugelbunker nájdeme napríklad v Trenčianskych Tepliciach pri tenisových kurtoch, v Senci, v Piešťanoch či v Petržalke pri bunkri Vrba.
Nemecké protitankové steny sa zachovali v Bratislave, a to hlavne v Petržalke a v okolí Kuchajdy. Tento typ objektov vyzerá ako osamotená stena bunkra, ktorá slúžila ako palebné postavenie pre protitankové prostriedky.
Je známe, že Nemci počas druhej svetovej vojny využívali súčasti opevnení z okupovaných území na výstavbu vlastných objektov. Pri budovaní Atlantického valu vo veľkom využili vybavenie z československých opevnení a z francúzskej Maginotovej línie. Pri budovaní protitankových stien v Petržalke zasa zužitkovali súčasti sovietskej Molotovovej línie.
Do roku 1945 fungovala pri obci Lehota neďaleko Nitry nemecká radarová základňa. Jediná svojho druhu na Slovensku. Jej krycí názov bol NEUFUNDLANDER a využívala radary Würzburg Reise a Freya. Pred príchodom Červenej armády Nemci jej vybavenie evakuovali, na mieste však dodnes stoja betónové základy stavieb.
Tanky – pamätníky
Po konci druhej svetovej vojny po celom území Slovenska vyrastali pamätníky, ktoré pripomínajú padlých a zároveň slúžia ako varovanie pre ďalšie generácie. Niektoré sú tvorené umeleckými objektami, iné zasa kusmi vojenskej techniky.
Ako pamätníky najčastejšie slúžia rozličné kusy sovietskeho delostrelectva či legendárny tank T-34, taktiež sovietskej výroby. Tieto tanky „vo voľnej prírode“ nájdeme napríklad v Skanzene ťažkej bojovej techniky v Banskej Bystrici (vedľa Múzea SNP), pri Vojenskom historickom múzeu Svidník, pri Dargovskom priesmyku, ale aj roztrúsené v miestnych pamätníkoch po celom Slovensku – napríklad za obcou Kosorín.
Najznámejším miestom na Slovensku, kde tanky pripomínajú druhú svetovú vojnu, je určite Údolie smrti. Táto lokalita zažila v októbri 1944 azda najtvrdšie boje na území Slovenska, a práve preto je dnes domovom majestátneho pamätníka. Pamätník Taran tvorí podstavec, na ktorom je umiestnený sovietsky tank T-34/85 a nemecký Pzkpfw IV. Túto ohromujúcu scénu dopĺňa 8 ďalších sovietskych tankov T-34/85 v poli, ktoré znázorňujú tankovú rotu v útoku.
Keďže Sovietsky zväz počas druhej svetovej vojny väčšinu vyrobených strojov T-34 aj stratil, je možné, že niektoré pamätníky sú tvorené tankmi z povojnovej produkcie, nie autentickými svedkami vojnových udalostí.
