Možno máš pocit, že dnešná generácia používa príliš tvrdý slovník a nadávky počuješ na každom kroku. Pravdou však zostáva, že expresívne výrazy sprevádzajú ľudstvo od nepamäti a tvoria pevnú súčasť nášho krásneho jazyka. Aj tieto hanlivé slová majú svoju fascinujúcu históriu a v priebehu dlhých desaťročí sa výrazne menili.
Niektoré staré vulgarizmy už dávno zavial prach a v bežnej konverzácii ich dnes už pravdepodobne vôbec nezačuješ. Je však nesmierne zaujímavé nazrieť do minulosti a zistiť, ako sa kedysi častovali naši prastarí rodičia. Mnohé historické urážky majú svoje nespochybniteľné čaro a dnešnému človeku môžu pripadať až neuveriteľne vtipné či hravé. A ktovie, možno sa ti niektoré z nich zapáčia.
Starodávne nadávky a ich skrytý význam
Čerpali sme z historických slovníkov, aby sme ti priblížili svet archaických vulgarizmov, ktoré kedysi zneli slovenskými ulicami. Možno niektorými z týchto výrazov obohatíš svoj vlastný slovník a prekvapíš svojich priateľov pri najbližšom stretnutí. Ak niekoho nazveš grísniakom, povieš mu vlastne, že je to zanedbaný a značne spustnutý človek bez štipky úpravy. Galgan zase označuje ničomníka alebo veľkého nezbedníka, ktorý neustále vymýšľa nejaké neplechy v okolí.
Pokiaľ ti niekto povie, že si daromný chrchliak, myslí tým, že si zbytočný a telesne slabý jedinec. Takéto archaické nadávky v sebe nesú kus histórie a odrážajú vtedajšie vnímanie spoločenských hodnôt. No nebudeme si klamať, majú aj určitý komediálny rozmer.
Keď naši predkovia strácali nervy
Niekedy sa v starých rodinách ozývali slová ako šklban alebo škulibander, čo pomenúvalo otrhaných a zanedbaných ľudí. Skydoň bol človek, ktorý úplne rezignoval na svoj výzor, zatiaľ čo holopasník označoval niekoho so zlou povahou. Ak si niekto rád vypil, vyslúžil si nelichotivé označenie korhelisko, ktoré jasne vypovedalo o jeho veľkej neresti.
Zlých chlapcov kedysi dospelí nazývali papľuhmi a nečistých jedincov zase častovali prívlastkom pľuhavý, čo znelo veľmi hanlivo. Ženy mali tiež svoje špeciálne kategórie, kde lecišina označovala promiskuitnú dámu a mriha zase ženu so zlou povahou. Jasietka bola prchká a večne nahnevaná osoba, zatiaľ čo šemenda hovorila o falošnosti a neúprimnom pokrytectve dotyčnej dámy.
Pozor na lakomcov a veľkých krikľúňov
Lakomstvo patrilo k vlastnostiam, ktoré naši predkovia trestali slovami ako skuhroš, skrvačník alebo známa držibabka pre ženy. Ak si príliš veľa a nahlas rozprával, pravdepodobne by ťa susedia rýchlo označili za melihubu alebo radorečníka. Tvrdohlavý a nedôveryhodný človek si zase vyslúžil prezývku kotrbáň, ktorá hovorila o jeho ťažkej a nepoddajnej povahe.
Pudivietor bol mrzutý človek, kým bruchopasník hľadal len pôžitky v jedle a vyznačoval sa veľkou pažravosťou. Ustráchaných ľudí, ktorí sa báli aj vlastného tieňa, vtipne nazývali kuryplachmi, čo dnes vyvoláva skôr úsmev na tvári. Výsmechu sa nevyhli ani muži s nápadným ochlpením tváre, ktorých okolie prezývalo mrdofúz alebo jednoducho fuzko.
Pýcha a lenivosť v starom slovníku
Ak si niekto o sebe príliš veľa myslel, okolie ho rýchlo schladilo označením popanštenec alebo pyšný fičúr. Lenivcov, ktorí sa vyhýbali poctivej práci, ľudia nazývali poľaganmi, daromnicami alebo ich jednoducho označili za obyčajné paskudy.
Kvargľa bol zase človek, ktorý všetko robil príliš pomaly a brzdil ostatných pri ich dôležitých úlohách. Pyskáč označoval drzého človeka, ktorý si nedával servítku pred ústa a vždy musel mať posledné slovo v hádke. A na záver ešte spomeňme pačmagu, čo je naničhodník, ktorého by si v starej dedine určite nechcel stretnúť za tmy.
