Niektorí ľudia zjavne vôbec nepremýšľajú nad tým, čo vypustia z úst. Nezáleží im na tom, či niekomu ublížia, znechutia ho alebo ho rovno vydesia na smrť – hlavne, že povedali, čo im napadlo. Empatia ide bokom, takt tiež. A presne o takýchto výstupoch je aj nasledujúci výber z Redditu. Priprav sa, niektoré tieto vyjadrenia sú poriadne za čiarou.
1. Moja mama zomrela na rakovinu, keď som mal len dva roky. O pár rokov neskôr mi súrodenci nahovorili, že som kopol loptu na cestu, ona po ňu išla, a v tej chvíli ju zrazilo smetiarske auto. Vraj kvôli tomu zomrela. Dlhý čas som tomu veril a neuveriteľne som si to vyčítal.
2. Potratila som. Keď sa mi neskôr podarilo znovu otehotnieť, sused sa ma ohľadom môjho tehotenstva s ironickým tónom spýtal: „Tentoraz už naozaj?“ Áno, aj prvýkrát to bolo skutočné. Len som vtedy nemala silu mu niečo povedať – prikývla som a odišla naspäť domov, so slzami v očiach.
3. Na hodine som sa natiahla a trochu mi vykuklo brucho. Učiteľ si neodpustil poznámku: „Presne pre toto u mňa sedia dievčatá vpredu.“ O pár rokov ho vyhodili, pretože v triede pozeral nevhodné videá. Úprimne dúfam, že sa už nikdy nepriblíži k žiadnemu dieťaťu.
4. „Tvoj brat ťa má rád len preto, že mu nie si konkurenciou. Keby si mal lepšiu prácu a atraktívnu partnerku, nedokázal by ťa vystáť.“ Toto mi povedala moja vlastná mama. Presne ten druh podpory, ktorý človek očakáva od rodiča, však?
5. Moja mama mi raz povedala, že by si želala, aby som zomrela ja namiesto otca. Bola vtedy opitá, tak som sa snažila presvedčiť samu seba, že to nemyslela vážne. Ale neskôr, triezva, to zopakovala. Mala som len sedem. Dodnes nechápem, ako to mohla zo seba vypustiť.
6. „Ľudia ťa aspoň berú vážne. Ja som príliš pekná na to, aby ma niekto počúval – ty tento problém určite nemáš.“ To mi raz povedala známa, ako keby to bola kompliment. Nebol.
7. Mala som štrnásť alebo pätnásť, keď ma jeden starší muž zastavil na ulici a začal ma obchytkávať. Keď som to v slzách povedala kamarátke, objala ma. Jej frajer však zahlásil: „Mne je ľúto jeho. Chytať sa ťa muselo byť odporné.“
8. „Som zvedavá, koľkokrát sa mi ho podarí rozplakať,“ povedala moja kolegyňa o kolegovi, ktorý zápasil s depresiami. Bola to najtoxickejšia pracovná atmosféra, akú som kedy zažila. Krátko nato som dala výpoveď.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
