9. Bola som hospitalizovaná a úplne bezvládna. Sestrička ma mala umyť, no namiesto empatie ma premerala pohľadom a zahlásila: „To sú tie najmenšie prsia, aké som kedy videla.“ A začala sa smiať. Mala som sedemnásť a také poníženie som ešte nezažila.
10. Mala som asi osemnásť, keď ku mne v obchode pristúpil starší muž, objal ma a so záľubou zízal na moju hruď. „Vidíš si vôbec na nohy?“ povedal. Bola som v šoku. Nikto nič neurobil.
11. Som zrakovo postihnutý umelec a každým rokom vidím menej. Pri večeri mi známy povedal: „Dúfam, že úplne oslepneš. Tvojej tvorbe to zjavne prospieva.“ Myslel to vážne. V miestnosti plnej ľudí. Dodnes na to nemám slov.
12. Bola som u zubára, keď ma naplo počas ošetrenia. On sa zasmial a povedal: „S týmto budeš musieť niečo urobiť. Tvoj frajer z toho nebude nadšený.“ Mal smolu – nemala som vtedy frajera. Mala som totiž jedenásť.
13. Po rokoch ma náhodne oslovilo auto plné bývalých spolužiakov. Jeden z nich zakričal: „Hej, xy, stále si škaredý ako h*vno, čo?“ A odišli. Neprehovoril som s nimi počas celej strednej ani slovo. Doteraz nechápem, čo proti mne mali, ale už ma to ani netrápi.
14. Dedko môjho frajera mi dvakrát (!) povedal, že by ma radšej videl v plavkách než v mojom bežnom oblečení. Bola mi z neho zle. Viac som s nimi k vode nešla.
15. Raz som ukladala spisy, keď šéf poznamenal: „Mala by si to robiť častejšie – na kolenách ti to pristane najviac.“ Nahlásila som ho. V ten deň sa pre mňa práca stala oveľa ťažšou.
16. Raz mi bývalý navrhol, aby som si počas milovania nechávala push-up podprsenku, lebo moje prsia sú „jedno veľké sklamanie“. A potom dodal: „Keď som ti prvý raz rozopol podprsenku, bolo to ako otvoriť čipsy – nič iné, len vzduch.“ V tom momente ma opustilo všetko sebavedomie.
