Projekt Riskuj! na školách vznikol ešte v roku 2023 ako prirodzené rozšírenie populárnej televíznej šou Riskuj, ktorú vysiela TV JOJ a moderuje ju Dušan Ambróš. Od spustenia projektu tvorcovia navštívili približne 40 škôl po celom Slovensku. Išlo o základné aj stredné školy, no takisto špeciálne podujatia.
Odhadom sa už do Riskuj! na školách zapojilo 10 000 detí – či už vystupovali ako súťažiaci, alebo ako publikum. Keďže má projekt obrovský úspech – deti vnímajú súťaž ako udalosť, ktorá im pripomína televízny zážitok – aj v roku 2026 televízny štáb plánuje pokračovať v návštevách škôl a rozšíriť projekt do ďalších regiónov Slovenska.
My sme sa rozhodli vyspovedať hlavnú tvár súťaže, moderátora a herca Dušana Ambróša, ktorého môžeš poznať aj z populárneho seriálu Nemocnica, kde hrá doktora. Porozprával nám nielen o spomínanom projekte Riskuj! na školách, ale tiež o herectve a svojich voľnočasových aktivitách.
Ako si užívate projekt Riskuj! Na školách? Čo nové ste sa vďaka tejto skúsenosti naučili?
Riskuj! na školách mi učarovalo už od začiatku. Milujem tú atmosféru, ktorá je často ako na futbalovom či hokejovom zápase. Úžasná je bezprostrednosť školákov za pultíkmi, ale aj tých v hľadisku, ktorí chcú niekedy doplniť správnu odpoveď.
My im, samozrejme, ten priestor dáme a odmeňujeme všetkých, aj za odvahu. Nie je ľahké sa postaviť pred spolužiakov v tom veku a ísť s „kožou na trh”. To odhodlanie vystúpiť zo svojej komfortnej zóny je inšpiratívne aj pre mňa. Veľa sa vďaka nim naučím.
S projektom ste už obehali rôzne regióny. V ktorej časti Slovenska boli deti najsúťaživejšie, najaktívnejšie a najhlučnejšie?
S pokorou ku všetkým regiónom musím povedať, že vedie východ. Konkrétne v Poprade nám vždy žiaci a žiačky vytvoria takú atmosféru, že to vždy strhne aj nás! (úsmev) Ale skvelý je aj stred a západ, len sú trochu hanblivejší. Mojou úlohou je ľady rozmraziť, aby deti stratili zábrany a bojovali s trémou.
V ktorej oblasti boli študenti najviac doma? Angličtina, dejepis, prírodné vedy alebo logické úlohy?
Je to rôzne a záleží aj na zameraní školy. Všetky témy sú vyskladané z tematických celkov, ktoré deti v škole preberajú. Bez nejakého prikrášľovania môžem povedať, že deti u nás majú skvelý všeobecný prehľad a čo ma často prekvapuje, sú skvelí v matematike… možno preto, že ja nie som. (smiech)
Neprekáža študentom, že nehrajú aj o peniaze, ale „len“ o vecné ceny? Nepadli zatiaľ k tejto téme nejaké vtipné poznámky?
Priznám sa, že s týmto sme sa ešte nestretli, ale možno sa len hanbili a nepovedali nám to. (smiech) Ale keď sme chodievali robiť Riskuj na vianočné trhy, tiež o darčeky, tak ľudia často prišli s tým, že by si radšej zobrali peniaze. To je však zatiaľ možné len v štúdiu. (úsmev)
Aký najpamätnejší vtipný moment vynikol počas súťaženia na školách? Vedia vás študenti prekvapiť svojimi hláškami?
Najviac zábavy zažijeme s tými najmenšími deťmi. Často máme skupinu druhákov alebo tretiakov ZŠ a fandia im aj malí prváčikovia. Oni sú niekedy takí namotivovaní. Raz som prišiel k prihlásenému žiakovi v hľadisku a opýtal som sa ho, aká je odpoveď, a on mlčal. Tak sa ho pýtam, že prečo sa hlási, a on mi povedal, že im pani učiteľky povedali, aby sa hlásili čo najviac, nech štáb televízie vidí, že veľa vedia.
Nastal aj moment, keď vás deti niečím naozaj dojali?
Nikdy ma neprestanú prekvapovať a baviť svojou bezprostrednosťou. Raz sme boli v Šahách a po súťaži za mnou prišlo malé dievčatko a len tak ma objalo. To ma naozaj veľmi milo prekvapilo. Postupne sa pridali ďalší a bolo to veľmi milé. Toto je na tom projekte najkrajšie. (úsmev)
Je v pláne okrem základných a stredných škôl neskôr navštíviť aj vysoké školy?
Vysokoškolákov a vysokoškoláčky už pozývame na naše kastingy, keďže už majú vek na to, aby sa zúčastnili aj ozajstného Riskuj v štúdiu. Ale ja sa nebránim ničomu, keď príde zaujímavá koncepcia Riskuj na VŠ, rád si to skúsim.
Keď sa dnes pozriete celkovo na mladú generáciu a jej návyky či správanie, ako ju vnímate?
Že už mnohému ani ja úplne nerozumiem, a to sa nepokladám za staršieho človeka. Ale možno oni mňa už áno. (smiech) Keďže som už rodič, mám trochu obavy, aké priepasti by mohli vznikať medzi generáciami práve kvôli tomu, že možno už nebudeme schopní s nimi udržať krok. Ale je to v našich rukách, stále musíme byť na pozore a sledovať „trendy”.
Čo vravíte na to, že veľa nadaných a šikovných slovenských absolventov odchádza radšej študovať, prípadne aj rovno žiť do zahraničia? Vnímate to ako problém pre Slovensko?
Ja sa im vôbec nečudujem. Ak ovládajú jazyk, čo dnes nie je problém, myslím si, že je to pre nich dobrý krok. Ak tam po skončení štúdia ostanú, tak áno, je to pre nás problém, ale je to len dôsledok toho, že sme im v tejto krajine nevytvorili podmienky na to, aby sa vrátili, aby zúročili to, čo sa naučili, a mohli plnohodnotne žiť. Ale toto by mali brať ako problém skôr tí, ktorí s tým v tejto krajine môžu niečo robiť.
Keď ste boli dieťa alebo tínedžer, čo vás najviac bavilo?
Ja som bol dosť orientovaný na šport. Odmalička som hrával futbal a neskôr som k nemu v žiackych a dorasteneckých kategóriách pridal aj atletiku. Až neskôr k tomu pribudlo aj divadlo, ale to už som bol na konci strednej školy.
Boli ste poctivým študentom so samými jednotkami alebo ste boli skôr rebelom, ktorý, povedzme, občas aj chodil za školu?
Za školu som nechodil, ale nebol som zo začiatku veľmi poctivý. Mal som zlé známky a radšej som sa mimo školy venoval veciam, ktoré ma bavili, a kamarátom. Až neskôr, keď som pochopil, že by to mohol byť problém, som nad tým začal premýšľať a zmenil som prístup. Bolo to okolo 3. ročníka na strednej škole. Potom to už išlo dobre.
S prácou na televíznom pľaci máte bohaté skúsenosti, no láka vás aj svet filmu?
Rád by som si v nejakom raz zahral. Stále verím a čakám.
Dnes vás ľudia poznajú aj vďaka seriálu Nemocnica, kde hráte doktora. Akú rolu by ste si v budúcnosti ešte chceli vyskúšať?
Ja som otvorený všetkému. Ale často hovorievam, že by som si rád zahral mafiána. (úsmev) A mám sen hrať v historickom filme z tradičného slovenského/dedinského prostredia, keďže mám k našej kultúre blízko a na dedine som vyrástol. Tak uvidíme.
S ktorým režisérom alebo s ktorou režisérkou by ste v budúcnosti chceli spolupracovať?
Toto je u mňa otvorené, nemám špeciálne preferencie, rád sa zoznámim s prácou kohokoľvek a niečo nové sa naučím.
Ako najradšej trávite voľný čas mimo televíznych kamier? Pri čom viete totálne „vypnúť“?
Pre mňa je najväčším relaxom príroda, šport a moja rodina. A keď sa dokonca aj spoja tieto tri moje obľúbené záležitosti – výlet s rodinou do prírody na nejakú príjemnú spoznávaciu túru, je to super.
Pozeráte aj nejaké filmy a seriály? Čo dobré ste videli v poslednej dobe a čo sú vaše obľúbené nostalgické klasiky?
Teraz máme na to menej času, ale keď sa dá, radi si s partnerkou pozrieme niečo dobré. Nepohrdneme horormi alebo dobrým trilerom, no najradšej máme filmy/seriály na základe skutočných udalostí. Naposledy sme videli minisériu Monštrum, ktorá hovorila o živote Eda Geina, predtým to bol veľmi zaujímavý seriál White Lotus. Ale mňa najviac v minulom roku dostal seriál From. A medzi moje klasiky patrí Vykúpenie z väznice Shawshank, Zelená míľa alebo Posledná bosorka s Karolom Machatom a Mikulášom Hubom.
Blížia sa sviatky, ako plánujete stráviť koniec roka? Máte nejaké špeciálne plány na Vianoce či na Silvestra?
Vianoce by sme radi strávili s rodinou. Štedrý deň zrejme len v našom malom kruhu a na ďalšie dni vyrazíme k starým rodičom, najprv k jedným, a potom k druhým, k nám do Tomášoviec. Silvester bude tento rok pracovný, takže si to musíme užiť vo vianočných dňoch.
