K návšteve cintorínu pred, či počas Pamiatky zosnulých patria niektoré charakteristické obrazy. Plné parkoviská, zapálené sviečky, policajti dohliadajúci na poriadok a aj plné kontajnery odpadu. Takmer pri každej ľudskej činnosti vzniká odpad, avšak jesenná úprava hrobov patrí k tým aktivitám, pri ktorej vznikajú skutočne obrovské kopy odpadu.
Podľa agentúry SITA je sú na začiatku novembra zo slovenských cintorínov odvezené tisíce ton odpadu. V Bratislave je to 1 500 až 2 000 ton odpadu, v Košiciach zhruba 1 000 ton a v menších mestách ide o desiatky až stovky ton.
Environmentálna záťaž
Každý z nás už pri návšteve cintorína videl obrovský kontajner na odpad, ktorý je napchatý rozmanitým odpadom. Ľudia do neho hádžu živé a umelé kvety, staré sviečky a kahance, plastové fľaše, elektronické sviečky, kúsky keramiky, prázdne zapaľovače, sklenené svietniky, kusy špagátu a mnoho ďalších predmetov.
Ani sa to nezdá, ale pri návšteve cintorína človek naozaj spotrebuje veľa predmetov rozličného zloženia.
V posledných rokoch sa na slovenských cintorínoch rozvinul pozitívny trend nádob na separovaný odpad. K dispozícii sú kontajnery na sklo, plasty či biologický materiál. Nie je to tak ale všade. Zároveň platí, že nie každý z návštevníkov dokáže správne vyhodnotiť, ktoré predmety patria do ktorej kategórie, čím sa spracovanie odpadu zbytočne komplikuje.
Problém zvaný elektronické sviece
Ak by sme mali zvýrazniť jeden druh výrobku, ktorý situáciu s odpadom na Dušičky komplikuje najviac, zrejme to budú elektronické sviečky. Elektronický odpad je vo všeobecnosti niečím, čo si vyžaduje špeciálne zaobchádzanie a rozhodne by sa nemalo hádzať do nádob určených na zmesový odpad.
Dôvod je hlavne ten, že elektronické zariadenia sú tvorené súčasťami z rôznych materiálov, z ktorých niektoré, napríklad batérie, predstavujú veľkú záťaž pre životné prostredie. Na likvidáciu elektronického odpadu sú určené špeciálne nádoby, avšak kto z nás kedy takú videl na slovenskom cintoríne? Je to vzácnosť.
Jedna vec, ktorú môžeme všetci urobiť je tá, že ak elektronické sviečky používame, tak ich nevyhodíme do kontajnera na cintoríne. Ide predsa o drobný predmet, ktorý si môžeme vziať so sebou a zbaviť sa ho odhodením do vhodnej nádoby niekde v meste.
Čo sa dá zlepšiť?
Znížiť environmentálnu záťaž, ktorú so sebou spomienka na našich zosnulých prináša, sa dá veľmi bez veľkej námahy. Weby ako triedime.sk či odpady-portal.sk ponúkajú hneď niekoľko tipov. Sú to veci jednoduché, ich dopad však môže byť veľký.
Odporúča sa namiesto umelých kvetov používať tie živé. Živé kvety nielenže vyzerajú lepšie a prirodzenejšie, veľmi rýchlo sa rozložia v komposte a nevzniká z nich odpad, ktorý bude zavadzať na skládke storočia. Z prírodných materiálov sa dajú vytvoriť aj vence – napríklad za použitia vetvičiek ihličnanov, šišiek a pod.
Vzniku zbytočného odpadu môžeme predísť tým, ak namiesto umelohmotných kahancov a svietnikov použijeme kvalitnejšie sklenené, ktoré sa dajú použiť opakovane. Aj výber sviečok a kahancov zohráva podstatnú rolu. Pokiaľ uprednostníme také, čo nemajú hliníkový či plastový obal a vložíme ich do opakovane použiteľného svietnika, veľmi tým prírode pomôžeme. Sviečky vyrobené z čistého včelieho alebo sójového vosku sú oproti klasickým parafínovým šetrnejšie k prírode.
Svoj priestor tu má aj zlaté pravidlo zeleného životného štýlu – znižovanie spotreby. Najlepší odpad je ten, čo nikdy nevznikne. Hroby naozaj nemusia byť zahádzané kopami vencov a sviečok. Menej je často viac. Každý z nás má priestor zamyslieť sa nad tým, ako by sa dali hroby ozdobiť za použitia čo najmenšieho množstva materiálu. Chce to len trocha kreativity a ochoty skúšať nové veci.
