V histórii filmu je veľa prípadov, keď sa skvelí autori rozhodli vytvoriť film, čo spôsobil neskutočné očakávania. V mnohých prípadoch tieto filmy vznikli, v niektorých ale nie. O desiatich takýchto filmoch sme ti na EMEFKA nedávno priniesli článok. Len dvojica takýchto nevzniknutých filmov sa ale zapísala do dejín kinematografie ako dva najväčšie filmy, ktoré nikdy nevznikli. Prečo?
Režiséri Alejandro Jodorowsky a Stanley Kubrick patria medzi najzvláštnejších a zároveň najoriginálnejších filmových tvorcov všetkých čias. Jodorowsky sa do dejín kinematografie zapísal ako podivný vizionár, ktorého filmy boli naplnené náboženskou symbolikou a zároveň pripomínali skôr stav navodený psychotropnými drogami. V jeho filmoch sa zmiešaval surrealistický mysticizmus s veľkou dávkou násilia a explicitnej nahoty.
Kubrick bol, na druhej strane, vypočítavý génius, ktorý svoje filmy niekoľko rokov pripravoval a analyzoval ich zo všetkých smerov, aby bol výsledok to najlepšie, čo mohol vytvoriť. Mnohé jeho filmy sú dodnes pokladané za najlepšie, aké kedy vznikli. Niektoré jeho filmy by sa dali počítať medzi najväčšie filmy, ktoré kedy vznikli. Obaja mali rozličné prístupy k tvorbe, avšak obaja mali v istom bode svojho života úmysel natočiť film, ktorý by zmenil dejiny.
Tieto filmy ale, bohužiaľ, nevznikli. Či už kvôli prehnaným ambíciám, nezhodám s producentmi alebo jednoduchým náhodám. Dnes sa na tieto filmy a ich materiály pripravené na produkciu pozeráme s údivom, pretože vážne mohli rozkvitnúť do niečoho výnimočného. Hovoríme o Dune a Napoleonovi.
Duna od Alejandra Jodorowského
Jodorovsky za svojho života natočil niekoľko ikonických filmov. El Topo a Svätá hora sú diela, ktoré majú obrovský počet fanúšikov a predstavujú najvyššiu ligu mystických filmov. V roku 1974, rok po vydaní filmu Svätá hora, kúpil francúzsky producent Jean-Paul Gibon práva na ikonický sci-fi román Duna od Franka Herberta.
Čo s nimi? Chcel natočiť najlepšiu adaptáciu, aká sa dala predstaviť. Komu by to dal zrežírovať? Predsa jeho blízkemu a úspešnému priateľovi Alejandrovi Jodorowskému. Jodorowsky sa do knihy okamžite zamiloval a uzrel v nej obrovský potenciál. Predsa len, Duna je naplnená mysticizmom, náboženskými motívmi a ešte k tomu sa v nej užívajú drogy resp. koreniny.
Duna bude pre mňa ako príchod boha.
Alejandro Jodorowsky
Ako už ale vieme, Duna je jedným z najťažších orieškov na sfilmovanie. Po Jodorowskom si na nej svoje tvorivé zuby vylámalo hneď niekoľko tvorcov, vrátane Davida Lyncha. Ten sa ju pokúsil adaptovať v roku 1984 a do dnešného dňa o nej nechce hovoriť. Potom prišli ďalšie, skôr televízne adaptácie a až nedávno sa režisérovi Denisovi Vilenuevovi podarilo film adaptovať uspokojivo. Jeho hlavnou výhodou bolo to, že mohol Dunu od Franka Herberta spracovať do dvoch filmov.
Ich spoločná vízia bola neskutočná. Preto bolo potrebné zohnať tých najlepších umelcov, ktorí by ju boli schopní previesť na plátno. Aj toto zoskupenie je to, prečo Jodorowského Duna patrí medzi najväčšie filmy, ktoré nikdy nevznikli.
Ansámbel tvorivých legiend
Jodorowsky ani chvíľu nezaváhal a začal zvolávať najväčších umelcov tých čias, aby priložili ruku k dielu. Chcel, aby každá planéta a každý rod mal vlastnú kapelu, aby každý kostým mal vlastného ducha. Najprv si povolal troch ikonických vizuálnych umelcov, konkrétne H. R. Gigera, ktorý sa o pár rokov neskôr postaral o dizajn mimozemského parazita z filmu Votrelec, a Jeana Girauda alebo Moebiusa. Ten zas spolupracoval na filme Bladerunner a dodnes je považovaný za jedného z najlepších kresliarov všetkých čias.
Posledným z troch vizuálnych umelcov, ktorí mali navrhnúť vizáž filmu, bol Chris Foss. Ten bol, podobne ako Moebius, zodpovedný za neskutočné množstvo sci-fi dizajnov a komiksov. Nemenej dôležitým zrnkom piesku v obrovskej púšti produkcie Jodorowského Duny bol soundtrack a vizuálne efekty.
O efekty sa mal postarať Dan O’Bannon. Ten bol v tom období považovaný za audiovizuálneho mága a neskôr taktiež spolupracoval na Votrelcovi od Ridleyho Scotta. Soundtrack mal byť okrem vesmírneho vizuálu to, čo by film poháňalo asi najviac. Jodorowsky si na svoju stranu povolal Pink Floyd. Legendárna skupina s jeho filmom najprv nechcela mať nič spoločné, no Jodorowsky ich presvedčil.
Ďalšími fantastickými zrnkami piesku boli herci. Aké by to boli najväčšie filmy, keby tam neboli poriadne filmové hviezdy? Jodorowsky aj túto časť filmu zobral z iného pohľadu a rozhodol sa, že hlavnú postavu zlovestného Feyda Rauthu bude hrať Mick Jagger.
Posledným z neuveriteľných rozhodnutí bolo obsadenie surrealistu Salvadora Dalího do úlohy cisára celého vesmíru. Dalí bol komplikovaný človek v súkromí aj v profesionálnom priestore. Jodorowsky s ním ale vybabral a jeho obscénne nároky vyriešil tak, že s ním natočia len zopár dôležitých scén a v ostatných ho nahradia figurínou. Dalí taktiež chcel, aby bol jeho trón vystavaný z dvoch zlatých záchodov v tvare delfína. Čo chcel, to aj dostal.
Dvadsaťhodinový film
Práce na filme začali veľmi rýchlo. Jodorowsky a jeho ansámbel prezývaný Sedem samurajov začali kresliť, písať a tvoriť. Mnoho z pôvodných kresieb a storyboardov sa zachovalo a kolujú teraz po internete. Existuje dokonca aj obrovská kniha a dokument známy ako Jodorowského Duna, detailne dokumentujúci celý vývoj filmu.
V čom bol teda problém? Jodorowsky sa začal utápať vo vlastnej megalománii. Medzi samurajmi dochádzalo k neustálym kreatívnym konfliktom. Tie podľa Jodorowského spôsobovali vyššiu kvalitu výstupov, avšak príliš spomaľovali prípravu na filmovanie. Návrhov však stále pribúdalo a pribúdalo a nejeden producent sa zľakol z potenciálu filmu.
Bol totiž obrovský. Až taký veľký, že naň nikto nechcel dať toľko peňazí. 15 miliónov je síce dnes smiešna čiastka na film takejto veľkosti, no v osemdesiatych rokoch to bol hutný balík peňazí. Dva a pol roka potom, čo sa začali prvé práce na návrhoch filmu, tvorcom stále chýbalo 5 miliónov. Nikto im na produkciu ale už nechcel dať peniaze, keďže sa z detailného scenára javilo, že film bude mať približnú dĺžku štrnásť až dvadsať hodín.
Nemôžeme s istotou vedieť, ako by takýto film zapôsobil na svetové publikum, avšak určite by zanechal nezmazateľnú stopu. Jodorowsky chcel, aby jeho Duna priniesla do sveta spirituálne prebudenie. Predstav si, drahý čitateľ, aké by to bolo byť v kine na štrnásťhodinovom filme vytvorenom najväčšími hviezdami tých čias a ešte k tomu by išlo o príbeh Duny.
Nuž, Jodorowsky musel ale eventuálne od projektu z finančných dôvodov ustúpiť. Tak sa začalo prekliatie filmovej Duny a zapísala sa medzi najväčšie filmy, ktoré nikdy nevznikli.
Napoleon od Stanleyho Kubricka
Stanley Kubrick je pokladaný za jedného z najlepších režisérov všetkých čias. Jeho filmy sa zapísali do dejín kinematografie takým spôsobom, že niektoré obrazy jeho diel sa opakujú v moderných filmoch dodnes. Stačí si spomenúť na úvodnú pasáž filmu Barbie alebo nespočetné množstvo paródií. Všetky tieto filmy si požičiavajú hudobné a vizuálne motívy, s ktorými Kubrick prišiel už desiatky rokov dozadu.
Jeho filmy sú dodnes študované a v najvyššom bode jeho kariéry, tesne po vydaní ikonického filmu 2001: Vesmírna Odysea, sa rozhodol natočiť dielo o jeho obľúbenej téme. Život Napoleona. Asi najznámejší a najkontroverznejší vladár a dobyvateľ všetkých čias zaujal Kubricka natoľko, že mu venoval niekoľko rokov svojho života.
Aj keď sa Kubrickove filmy počas svojej premiéry stretli so zmiešanými reakciami ako od divákov, tak aj od kritikov, stále si bol schopný získať akékoľvek financie. Inovatívnosť Vesmírnej odysey bola taká novátorská, že si Kubrick mohol robiť, čo len chcel. Eventuálne sa tak aj stalo. Aj keď Napoleona nenatočil, veľké filmové štúdiá mu v neskorších fázach kariéry dávali toľko priestoru, koľko si vyžiadal.
Natáčal s malým štábom, svoje filmy strihal u seba doma a kontroloval kompletne všetko. Jeho obsesia s každým malým detailom mu vytvorila prezývku maniaka, ale aj génia. Všetky tieto vlastnosti sa, samozrejme, pretavili aj do prípravy Napoleona, ktorá započala približne v roku 1968.
Nekonečný rešerš
Medzi najväčšie filmy, ktoré nikdy nevznikli, patrí Napoleon hlavne kvôli jednému aspektu. Neskutočný rešerš. Kubrick a jeho asistenti vytvorili gigantický kalendár, v ktorom bolo možné vystopovať každú jednu postavu a jej každodenný pohyb a aktivitu. Napoleon, jeho manželka Josephine a, samozrejme, aj každý jeden politik, generál, vojak. Všetko bolo detailne popísané v rozsiahlom kalendári.
Kubrick bol známy tým, že pred natáčaním strávil celé roky čítaním a študovaním všetkých možných materiálov, ktoré boli spojené s tematikou. Nebolo to inak ani pri Napoleonovi. Pravdepodobne videl všetky filmy, prečítal všetky knihy a všetky dostupné historické záznamy.
Potom vznikol obrovský scenár. Ten dodnes udivuje tvorcov po celom svete a je dostupný online. Povráva sa, že Ridley Scott a David Scarpa scenár prečítali niekoľkokrát a mnoho jeho prvkov použili pri písaní scenára pre Scottov rovnomenný film Napoleon s hercom Joaquinom Phoenixom.
Ďalším tvorcom, ktorý sa práve teraz pravdepodobne snaží scenár spracovať, je Steven Spielberg. Ten bol Kubrickov veľmi dobrý priateľ. Spielberg pred pár rokmi vyhlásil, že Kubrickov scenár spracuje do sedemdielnej mini série. O projekte ale odvtedy neprišli žiadne nové informácie.
Obrie plány zrušené náhodou
Rozsiahly životopisný, politický a vojnový film si vyžadoval kopu plánovania. Našťastie, Kubrick bol okrem iného aj majster plánovania. Mal schopnosť ušetriť peniaze, kde sa dalo. Pri Napoleonovi vymyslel spôsob, ako natočiť veľkolepé bitky bez toho, aby bolo potrebné ušiť obrovské množstvo kostýmov. Tie by z rozpočtu asi ubrali najviac.
Vo filme malo vystupovať približne 50 000 vojakov. Všetci boli už najatí z rumunskej armády ako súčasť rozsiahleho komparzu. Ten sa mal obliecť do papierových kostýmov, ktoré by pomohli vytvoriť dojem obrovskej, detailne spracovanými kostýmami vyobliekanej armády. Bitky sa mali točiť vo Francúzsku, Anglicku a Rumunsku. Samozrejme, interiérové scény Napoleona by sa točili na miestach, kde sa skutočne odohrali. Vo francúzskych palácoch a chrámoch.
Kde teda tento film stroskotal? Príprava bola detailne premyslená, hlavní herci boli obsadení, lokácie nájdené. Už zostávalo len zohnať peniaze. To sa ukázalo ako kritické. Nie kvôli tomu, že by producenti Kubrickovi nedôverovali, ale kvôli tomu, že sa v tom istom čase v kinách objavili filmy s tou istou tematikou Napoleonovho života a finančne prepadli.
To spôsobilo strach producentov, ktorí od filmu utiekli. Vývoj filmu bol pozastavený a Kubrick film o Napoleonovi odložil už navždy. Jeho kreatívnu dominanciu to ale nezastavilo, keďže potom natočil legendárne filmy, ako napríklad Mechanický pomaranč a Osvietenie. Medzi nimi natočil aj film Barry Lyndon, kde ako-tak sprostredkoval všetky svoje znalosti kostýmového filmu nazbierané počas vývoja Napoleona. Dej filmu sa odohráva približne 15 rokov pred začatím napoleonských vojen.
Dva najväčšie filmy, ktoré nikdy nevznikli – Duna od Jodorowského a Napoleon Stanleyho Kubricka -, sú však dodnes pripomienkami veľkolepých nevzniknutých diel, ktoré by pravdepodobne zmenili svet kinematografie navždy. Ich scenáre a príbehy z vývoja sú dostupné online.
