Aj taká malá krajina, akou je Slovensko, vie byť nesmierne nejednotná. Obyvatelia sa výrazne rozchádzajú v politických presvedčeniach, hodnotách a aj v životnom štýle. Niekedy to takmer vyzerá tak, akoby neexistovalo len jedno Slovensko, ale bolo ich tu viac hneď vedľa seba.
Tento stav môže vychádzať z jedného dôležitého ukazovateľa – životnej úrovne. Tá je v rôznych regiónoch Slovenska veľmi nekonzistentná a dá sa preto povedať, že ľudia v rôznych kútoch Slovenska akoby žili v iných svetoch.
Dokazujú to aj údaje, ktoré vo svojom rebríčku indexu kvality života zverejnil projekt Obce v dátach. Rozdiely medzi okresnými mestami s najvyššou kvalitou života a tými s najhoršou kvalitou života sú enormné.
Kde sa žije najlepšie?
Rebríček indexu kvality života potvrdil dobre známy predpoklad, že najvyššia životná úroveň na Slovensku je na západe krajiny. Desať najlepších okresných miest sa nachádza v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji.
Prvú priečku obsadila Bratislava s indexom kvality života 7,5, nasleduje Senec (6,5), Malacky (6,5), Pezinok (5,9), Trnava (5,9), Ilava (5,6), Zlaté Moravce (5,6), Galanta (5,5), Trenčín (5,5) a Hlohovec (5,4). Bratislava pritom suverénne dominuje vo faktore „vzťahy a služby“, kde dosiahla skóre až 7,9. Senec sa zasa môže pochváliť najvyšším skóre v kategórii „zdravie a prostredie“ – 8,2.
Z rebríčka je teda jasné, že pokiaľ sa na vec pozrieme z pohľadu krajov, ten Bratislavský drží jednoznačné prvenstvo. Prvé štyri priečky v rebríčku totiž obsadili štyri okresné mestá z Bratislavského kraja.
Kde sa žije najhoršie?
Ak sa pozrieme na opačný koniec rebríčka, nájdeme v ňom prevažne okresné mestá z južného a východného Slovenska – regiónom, ktorým sa mnohé slovenské vlády akosi zabudli venovať. Oproti lídrom hodnotenia je tu badateľná obrovská priepasť.
Na poslednej, 71. priečke skončila Revúca s indexom kvality života 3,2. Nasleduje Rimavská Sobota (3,4), Čadca (3,6), Rožňava (3,7), Stará Ľubovňa (3,7), Gelnica (3,8), Kežmarok (3,8), Trebišov (3,8) a Brezno (4,0). Regionálne rozdiely na Slovensku sú teda obrovské.
O projekte Obce v dátach
Tento český projekt hodnotil slovenské okresné mestá prvýkrát v histórii. Pri sledovaní dát zo všetkých 71 okresných miest sa sústredil na mnohé veličiny, ktoré boli následne rozdelené do troch hlavných faktorov – „zdravie a prostredie“, „práca a vzdelanie“ a „vzťahy a služby“. Z týchto troch tematických pilierov bolo následne odvodené finálne skóre zvané index kvality života.
Projekt Obce v dátach sa snaží nezávisle a odborne na základe verejne dostupných dát zmonitorovať skutočný stav slovenských miest a obcí. Hlavným cieľom je to, aby samotní tvorcovia politík, hlavne zo samospráv, vedeli, v čom oblasť ich pôsobenia zaostáva a kde sa treba zlepšiť.
