Dvaja slovenskí cestovatelia a ich kuriozity aj tipy (ROZHOVOR)

Väčšinou ti na EMEFKA prinášame rozhovory o zaujímavých Slovákov, ktorí už nejaký čas obývajú vzdialené krajiny alebo robia netradičné práce. V tomto rozhovore si s nami sadli dvaja cestovatelia z Bratislavy, ktorí už prešli veľký kus Európy. Najnovšie sa plánujú vybrať do ešte exotickejších krajín, než v akých boli doteraz. Naposledy sa 2 týždne potulovali karavanom po Nórsku aj s malým synom a predtým okúsili exotické Thajsko.

Šárka a Jozef nám prezradili, ako sa im podarilo ešte za vysokoškolských časov vycestovať do niekoľkých krajín a navštíviť veľkolepé metropoly za minimálne peniaze, ale aj to, ako si na vlastnú päsť vyrazili do Nórska a iných veľkých krajín. Taktiež spomenuli krajiny, kam by sa asi už nevrátili. Ak sa chceš dozvedieť nejaké tipy, triky a popritom aj nejaké kuriozity z cestovateľského života, nasaď si turistické topánky a ideme do toho!

Ako ste sa k cestovaniu dostali a ako to vyzeralo v začiatkoch?

J: Ja si spomínam na festival Sziget. Boli sme tam na týždeň, to bolo také prvé. To bolo asi v roku 2008.

Š: S cestovaním sme obaja začali naplno, až keď sme sa spoznali. Obaja sme brigádovali popri škole a nemali sme vtedy veľa peňazí. Rozmýšľali sme nad tým, ako cestovať za málo peňazí, ale ako zároveň vidieť veľa. Tak sme chodili autobusom po celej Európe. Amsterdam, Barcelona, Benátky a aj ďalšie veľké európske mestá. Za pár eur.

Vždy sme bývali v kempingových mestečkách, ktoré niekedy ani neboli kempmi. Nosili sme obrovské vaky, s ktorými keď sme sa konečne dostali do kempu, tak sme si necítili chrbát. Niekedy to ale bolo magické. Amsterdam neostal nič dlžný svojej povesti a malé zelené darčeky boli na každom kroku. V Barcelone aj v Benátkach bol kemp aj s bazénom, čiže to bol na tú dobu menší upgrade.

J: V Amsterdame sa do sprchy chodilo na žetóny.

Š: Ja si pamätám, keď sme prišli do Benátok, tak bola už hlboká noc a nemali sme kde spať. Tak sme sa utáborili v nejakom oplotenom areáli. Furt sa zapaľovalo svetlo a stále sme sa budili a čakali, kto nám oznámi, aby sme opustili pozemok. Nič také sa nakoniec ale nestalo.

J: Oddychovať sme chodili do Chorvátska, ale väčšina tých dovoleniek bola zážitková. Len čo sme už mali väčšie finančné možnosti, tak sme začali plánovať niečo mimo Európy.

Išli ste niekedy aj s cestovou kanceláriou?

Š: Nikdy. Vždy sme si chceli vychutnať čo najviac z toho, čo nám tá daná krajina ponúka, a urobiť si zároveň vlastný itinerár, ísť mimo turistických miest, zažiť život domácich.

J: Cestovné kancelárie si môžu účtovať celkom dosť. Keď sme si to vyrátali a porovnali s vlastnými nákladmi, tak sme ušetrili, dostali sme viac zážitkov a viac sme si to užili, lebo sme sa nikomu nemuseli prispôsobovať.

Š: Keď si zoberieš napríklad Thajsko, tak sme dali za 2-týždňovú dovolenku pre 3 ľudí, s ubytovaním, s letenkami, s atrakciami na každý deň, dokopy 3-tisíc (a to sme vtedy kúpili drahé letenky na poslednú chvíľu – nechali sme sa uniesť). Cez cestovnú kanceláriu to môže byť diametrálne odlišné a nemusíš tam mať toľko atrakcií.

Vždy ste chceli spoznávať ostatné krajiny? Kde všade ste boli?

Š: Vždy sme chceli spoznávať a teraz to chceme ešte viac. To nás spája. Aktuálne nás lákajú skôr expedície, treky, dobrodružstvá.

J: Väčšinou ide o Európu. Chorvátsko, Taliansko, Holandsko, Nemecko, Veľká Británia, Kanárske ostrovy, Madeira, Thajsko, Nórsko. Ešte sa len rozbiehame, ale pre mňa je hlavnou motiváciou vidieť to, ako to v tej krajine funguje.

Š: Tie prvé dovolenky boli také mainstreamové, nie z hľadiska krajiny, ale nášho pohľadu a cestovateľských skúseností. Amsterdam, Benátky. Postupne sa to však mení a vyberáme si menej preskúmané miesta. Keď sme išlo do Nórska, tak sme išli úplne inak, ako napríklad ponúkajú cestovné kancelárie. Tie často navrhujú Bergen alebo Oslo. My sme však išli karavanom po celom juhozápade. Ten najzaujímavejší život sa deje mimo metropoly. Tam sa presne snažíme vždy ísť.

Viac PREMIUM článkov na podobnú tému: