Dve Holanďanky si na Slovensku otvorili farmu: Prekvapilo nás, aké pomalé tu dokážu niektoré veci byť

V poslednej dobe sa kvôli konsolidácii a iným trampotám slovenského ľudu rozpráva iba o tom, ako Slováci odchádzajú do zahraničia. Nikto však nereční o tom, že aj ku nám prichádzajú ľudia zo zahraničia a vedú tu šťastné životy. Dá sa to. V dnešnom rozhovore sme sa porozprávali so Sabine, ktorá si so svojou partnerkou kúpila v roku 2016 farmu na Slovensku.

Dnes je z tej farmy aj ubytovanie pre zahraničných turistov, no aj Slovákov. Vyspovedali sme ich ohľadom toho, ako sa ku nim správajú Slováci, čo ich na Slovensku prekvapilo a čím ich vlastne táto naša malá krajinka natoľko oslovila.

Ako ste sa dostali na Slovensko? Čo ste robili predtým – motivovalo vás to nejako prísť práve na Slovensko? Prečo práve Slovensko?!

Je to tak trochu mix medzi dobrodružstvom a príležitosťou! S partnerkou Yvone sme obe Holanďanky a hľadali sme miesto, kde by sme mohli žiť bližšie k prírode, spomaliť a vytvoriť si niečo vlastné. Zamilovali sme sa do Slovenska kvôli neuveriteľnej krajine, pokoju a priestoru – jednoducho to bolo iné než ruch a zhony mestského života doma.

Predtým sme obe pracovali v typických zamestnaniach v Holandsku, ale vždy sme vedeli, že chceme viac slobody a životný štýl, ktorý bude viac prepojený s prírodou. Slovensko nám jednoducho zapadlo: krásne hory, lesy a malé dediny, kde naozaj cítiť ročné obdobia. Navyše nám dalo príležitosť rozbenúť vlastný podnik v oblasti pohostinstva, zameraný na ľudí, ktorí rovnako ako my hľadajú pokoj, priestor a únik z uponáhľaného života.

Čo si myslíte o Slovákoch a ich kultúre? Ako reagovali ľudia na váš príchod a podnikanie na Slovensku?

Úprimne, Slováci sú skvelí – veľmi priateľskí a prirodzene úprimní. Páči sa nám tu vyváženosť medzi prácou, rodinou a užívaním si života, ktorú naozaj obdivujeme. Kultúra a tradície sú fascinujúce a spojenie s prírodou je tu na úplne inej úrovni.

Žijeme dosť odľahlo, mimo hlavných ciest, no s naším susedom máme veľmi pekný vzťah. Trochu mu pomáhame – každý piatok ráno ide niekto z nás s ním do miestneho supermarketu a na poštu a v utorok mu vybavíme pár drobností.

Je to fajn rovnováha, lebo býva hneď cez potok oproti nám a ostatní susedia sa skôr držia bokom. Takže máme súkromie, pokoj a priestor, no zároveň cítime prepojenie s miestnou komunitou. Pre nás je to ideálne.

Spolupracujeme aj s dobrovoľníkmi a vždy ich zoberieme na kávu k nášmu susedovi. On to úplne miluje – mať ľudí z celého sveta za svojím kuchynským stolom! Často to odfotím a zdieľam aj na sociálnych sieťach. Je to krásne, pretože aj keď sa väčšinou zameriava len na našu malú dedinku Modrý Kameň a veľa necestuje, týmto spôsobom dostane kúsok sveta až k sebe – a veľmi si to užíva.

Čo vás na našej krajine prekvapilo? Našli ste u nás niečo, čo vám prišlo čudné?

Prekvapilo nás, aké pomalé tu dokážu niektoré veci byť. Napríklad, keď sme sa chceli zbaviť veľkého odpadu – museli sme ísť na jeden úrad, zobrať si formulár, potom ho odniesť cez celé mesto na iný úrad a až potom sme mohli odpad vyhodiť… a to všetko za tri eurá! Dokonca sme dostali potvrdenia v troch kópiách s podpismi – skoro ako keby to chceli previazať mašľou.