Do redakcie nám prišla správa od študentky 5. ročníka vysokej školy Lenky (23), ktorá nám popísala nepríjemnú skúsenosť vo vlaku Tatran na trase Vrútky – Košice. Avšak, nielen ona mala zlý zážitok počas cesty, ale ozvala sa aj druhá študentka Hanka (23). Obom dievčatám na tejto trase niekto odcudzil kufre.
Študentky sa s nami podelili o svoju skúsenosť a chcú tým apelovať aj na druhých, aby si dávali na svoje veci vo vlaku pozor. Obidve mali svoje kufre odložené v priestore pre batožinu, keďže cestovalo mnoho ľudí a kufor sa nezmestil do úložného priestor nad hlavu a ani pod nohy. Lenka hovorí, že svoj kufor nechala v priestore pre batožinu už niekoľkokrát a nič sa nestalo. Tentoraz však v cieľovej destinácii vystúpila bez svojej batožiny. Ako situáciu riešili a aká bola odozva? Ako na to reaguje Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK)?
„Cestovala som vlakom Tatran (Vrútky – Košice), v stredu o 15:56, samozrejme, vlak mal 75-minútové meškanie. Mala som svoj kufor – béžový kufor veľkosti S/M – uložený v priestore na batožinu, pretože hore nebolo veľa miesta a pravdupovediac ho tam pri všetkej mojej výške nedám, každý už podriemaval, tak som ani ľudí nechcela otravovať. A pod sedačku sa nezmestil,“ začala opisovať svoju situáciu Lenka.
Aké kroky podstúpili?
Uviedla, že kufor už mala niekoľkokrát uložený v batožinovom priestore, ale až teraz sa jej stalo, že jej ho niekto odcudzil. „Počas jazdy som si nevšimla nič podozrivé, cestovalo viacej študentov, ľudí celkovo, ale keď som dorazila do cieľovej stanice, zistila som, že môj kufor zmizol. Okrem mňa ešte jednej slečne, tiež študentke,“ pokračovala v opisovaní nepríjemnej situácie.
Lenka uviedla, že v kufri mala hlavne oblečenie a niekoľko osobných vecí. Mrzí ju však, že už asi nikdy neuvidí veci, ku ktorým mala špeciálny vzťah. „Emocionálnu hodnotu pre mňa mali niektoré drobnosti, ktoré už nedokážem nahradiť, hlavne hodinky po babke. Človek si povie, že hlúposť, ale zamrzí,“ uviedla mladá študentka.
Aké kroky podstúpili obe študentky hneď po incidente? „Ihneď som kontaktovala personál vlaku, pán sprievodca na nás začal kričať, že to nie je jeho vina. Ja som mu to za vinu ani nedávala. Potom sme to nahlásili na informačnom centre ZSSK, kde nám tetušky povedali… citujem: ‚Blbé.‘ A že s tým nemajú čo robiť. Následne som to nahlásila na polícii. Dvaja policajti za nami prišli na stanicu. Aj oni sa sťažovali, že vo vlakoch by mali byť kamery a aj na staniciach. Vraveli, že nechcú ukazovať prstom, ale Spišská a Poprad by boli ich prvé tipy, kde by asi kufor skončil,“ vysvetľuje Lenka.
Spísať zápisnicu išla Lenka až doma v Humennom, keďže potrebovala stihnúť vlak z Košíc domov. „Nahlásiť a spísať zápisnicu sme boli až doma v Humennom. Zatiaľ, žiaľ, nemám nové informácie o nájdení kufra a ani slečna, ktorej kufor odcudzili tiež. Jemne som sa s tým zmierila, pravdepodobne ho už neuvidím,“ dodáva sklamane Lenka.
Skúsenosť druhej študentky
„Cestovala som z Vrútok do Košíc, vlakom na priamej linke z Bratislavy (meškal niečo vyše hodinu). Kufor si dávam buď do priestoru medzi sedačky, alebo ho nechávam v priestore pre batožinu, keďže vlak je vo Vrútkach vždy plný, a nie vždy je miesto v priestoroch medzi sedačkami. Keďže domov nechodím často, tak cestujem s veľkým kufrom, a ten sa do priestorov nad hlavou nezmestí, takže ho nemám kam inam dať. To, že kufor zmizol, som zistila až v Košiciach,“ opisuje podobnú skúsenosť študentka Hanka.
Priznáva, že počas cesty naň nemala dobrý výhľad, ale uviedla, že už cestovala aj tak, že kufor bol na druhej strane vagóna a nič sa nestalo. „V blízkosti nikto nevyzeral na problémový typ človeka, tak som ho nemala potrebu kontrolovať. V Košiciach som stihla skontrolovať aj úložný priestor vedľajšieho vagóna, kým prišiel sprievodca, prvýkrát za celú jazdu, a akurát sa na nás s Lenkou oboril, že on s tým nič,“ pokračuje v opisovaní svojho nepríjemného zážitku mladá študentka.
„Pracovníčky ZSSK na stanici v Košiciach nám poradili, kam zatelefonovať, ale keďže sme kufre nedávali priamo vlakvedúcemu a nikto ich nenahlásil ako nájdené, odkázali nás na políciu, keďže nám nemajú ako pomôcť. Ešte predtým nám povedali, že úsek okolo Popradu býva v tomto ohľade problémový, čo potvrdili aj policajti,“ uviedla Hanka.
„Tí síce hneď volali kolegom na ‚problémových‘ staniciach, ale zároveň nám aj povedali, že šanca nájsť kufre je mizivá. O to viac, ak sa obsah kufrov rozdal v rámci komunity. Bolo vidno, že situácia ich trápi, a snažili sa nám pomôcť, i keď veľmi nemali v danom momente ako,“ dodáva Hanka.
Čo na to ZSSK?
Oslovili sme aj Železničnú spoločnosť Slovensko. K prípadu sa pre EMEFKA vyjadril jej hovorca Dominik Drevický. Vyjadrenie uvádzame v plnom znení.
„Uvedená situácia nás veľmi mrzí a v takýchto prípadoch vždy plne spolupracujeme s Políciou SR pri vyšetrovaní. Avšak počas jazdy vlaku je každý cestujúci zodpovedný za svoju príručnú batožinu, pokiaľ ju nemá uloženú v pojazdnej úschovni batožín. Toto uvádza aj Prepravný poriadok ZSSK na strane 22 (Článok A.8 PREPRAVA BICYKLOV A BATOŽÍN), Preprava príručnej batožiny, batožiny väčších rozmerov a detských kočíkov pod dohľadom cestujúceho: bod A.8.2 Preprava príručnej batožiny je bezplatná a zodpovedá za ňu cestujúci. Apelujeme na cestujúcich, aby svoju batožinu mali neustále pod dohľadom a v prípade jej odcudzenia kontaktovali priamo políciu na telefónnom čísle 158, prípadne oslovili vlakový personál, ktorý im s kontaktovaním polície môže pomôcť.“
