Hovoriť o intímnych témach otvorene a dokonca na sociálnej sieti chce poriadnu dávku odvahy. Na druhej strane, ak o nich nebudeme hovoriť, navždy zostanú tabu. Češka Jitka sa rozhodla so svetom zdieľať svoj boj s vaginizmom, robí tak na svojom Instagramovom profile Od sebe k sobě.
„Vaginizmus je definovaný ako nedobrovoľný kŕč svalov vo vagíne pri penetrácii. Ide len o jeden podtyp bolesti pri pohlavnom styku. Žena pociťuje strach a bolesť z vaginálnej penetrácie, a to sa prejavuje ako perzistentný kŕč muskulatúry vonkajšej tretiny vagíny,“ vysvetlila v rozhovore pre EMEFKA gynekologička Denisa Marcišová. Z pohľadu gynekológie tak patrí vaginizmus medzi formy bolestivého pohlavného styku, ktoré sa odborne označujú ako dyspareúnia.
V rozhovore s Jitkou sa dozvieš viac o osobnej skúsenosti s vaginizmom, o jej ceste a liečbe, s akým prístupom sa stretla zo strany gynekológov, ale aj partnera, a čo je pre ňu najťažšie na tom, že trpí touto se*uálnou poruchou.
Kedy si sa prvýkrát stretla s pojmom vaginizmus a aké boli tvoje prvé pocity?
S pojmom vaginizmus som sa prvýkrát stretla približne pred 12 rokmi. S veľkými ťažkosťami som sa k nemu dopátrala po niekoľkých hodinách googlenia svojho problému. Prečítala som si tých pár viet, ktoré sa o ňom dali nájsť, a cítila som zmes emócií. Bola to úľava, že problém má konečne meno. Zrazu mala moja bolesť názov a bolo ľahšie ju pochopiť, opäť som mala aspoň malý pocit kontroly. Zároveň som však cítila strach a obavy z toho, ako sa vaginizmus lieči, čo s tým budem robiť a či je naozaj možné sa ho zbaviť.
Ako vyzerala cesta k zisteniu a pochopeniu, že vaginizmus je/bude aj súčasťou tvojho života?
Tá cesta bola veľmi osamelá, pretože som v tom čase nemala nikoho natoľko blízkeho, pri kom by som sa cítila bezpečne to s ním zdieľať. Zároveň bola bolestivá a tŕnistá, pretože trvalo dlho, kým som sa dostala k akýmkoľvek informáciám o tom, ako začať liečiť vaginizmus. Na sociálnych sieťach sa o ňom vtedy vôbec nehovorilo, článkov na weboch ako prozeny.cz nebolo veľa a ani presný návod či liečebný postup. Gynekológovia na tom tiež neboli o nič lepšie, takže som ich niekoľko neúspešne vystriedala. Tú cestu by som teda nazvala náročnou, ale zároveň to naozaj bola cesta – neustále som sa malými krôčikmi posúvala vpred, a za to som vďačná.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- „Quiet quitting“ nenájdeš len v práci, ale aj vo vzťahoch. Slovenská psychologička rozoberá nešťastný fenomén a radí
- Príbehy dvoch Sloveniek búrajú tabu, no zlomia ti srdce. Jedna sa dieťaťa vzdala, druhá oň roky bojovala
- PMS, nespavosť a nočné mory. Slovenská spánková biologička vysvetľuje, ako cyklus vplýva na spánok žien
Vaginizmus poznáme primárny a sekundárny, existuje mnoho dôvodov, prečo ním žena môže trpieť. Ako je to v tvojom prípade a ako vyzerá liečba?
Ja mám sekundárny vaginizmus, ktorý pravdepodobne vznikol v dôsledku psychicky náročného obdobia, spojeného s nefunkčným vzťahom. Liečba v oboch prípadoch (primárny aj sekundárny vaginizmus) v zásade vyzerá rovnako, hoci u každej ženy sa môže líšiť – podľa toho, aký závažný je vaginizmus, v akom psychickom stave sa žena nachádza a podobne.
V mojom prípade liečba spočíva v kombinácii psychoterapie, dilatácie a občasne aj návštevy gynekologickej fyzioterapie. Na psychoterapii som roky pracovala na tom, aký mám vzťah k intimite, čo všetko ho ovplyvnilo, ako sa to stalo a akými krokmi na ňom môžem pracovať, aby bol zdravší a kvalitnejší. Pravidelnou dilatáciou sa zas snažím naučiť svoje telo, že sa intimity nemusí báť a nemusí sa jej brániť.
O dilatácii by sa toho dalo povedať naozaj veľa. Aj preto som napísala manuál „Ako na dilatáciu prakticky“. Práve prebiehajú posledné úpravy a verím, že už na začiatku prázdnin si ho budú môcť ženy zakúpiť v online forme.
S akým prístupom gynekológov si sa stretla? Myslíš si, že sa o tejto diagnóze hovorí už častejšie a odborníci vedia, čo robiť?
Povedala by som, že som si počas svojej liečby prešla už takmer všetkým. Zažila som gynekológa, ktorý môj problém úplne zľahčoval. Gynekologičku, ktorá mi radila dať si pred se*om alkohol, použiť viac lubrikantu a dlhšiu predohru. Našťastie som našla gynekologičku, ktorá ocenila moju snahu a pochválila spôsob, akým som k liečbe pristupovala. Ten som si vtedy „naordinovala“ sama. Rada spomínam na ten príjemný pocit, keď vás konečne niekto vypočuje, je citlivý, milý a berie vás vážne. Takúto starostlivosť by si zaslúžila každá žena.
Som presvedčená, že dnes už mnohí odborníci o vaginizme vedia viac, stretávajú sa s ním a dokážu žene poskytnúť potrebnú podporu a ukázať jej cestu. Stále to síce nie je (a pravdepodobne ani nebude) bežné úplne všade, ale existujú takí. Chcela by som veľmi povzbudiť ženy, aby takých odborníkov hľadali a nevzdávali sa.
Mimochodom, vedeli ste, že nedostatok edukácie a citlivého prístupu zo strany gynekológa môže zvyšovať pocity hanby a zlyhania? A to potom liečbu len komplikuje a predlžuje. Aj preto je také dôležité nájsť toho správneho.
Prežívaš/prežívala si toto obdobie aj s partnerom? Ak áno, s akou odozvou si sa z jeho strany stretla?
So súčasným partnerom prežívam vaginizmus od samého začiatku. Alebo skôr on so mnou? Možno spoločne – to bude ono. Je to nesmierne dôležité. Vždy mi prejavil porozumenie, rešpektoval moje hranice a podporoval ma v liečbe. Nikdy ma do se*u nenútil, čo je naozaj kľúčové. Z mojich skúseností a skúseností mojich sledovateľov však viem, že to nemusí byť v každom vzťahu samozrejmosť. V niektorých prípadoch môže byť veľmi užitočná terapia, ktorá pomáha lepšiemu porozumeniu, odbúrava napätie a dáva priestor na komunikáciu o intimite. Je však jasné, že to vyžaduje obojstrannú investíciu.
Čo je pre teba osobne najťažšie na tom trpieť vaginizmom?
Toto sa počas mojej cesty dosť menilo. No asi tam vždy bol smútok z toho, že sa nemôžem spontánne rozhodnúť mať se*, kedykoľvek sa mi zachce. Žiaľ, ešte som sa do tohto štádia nedostala. A spolu s tým je tu aj ten pocit sklamania, že to naozaj nejde ovplyvniť mysľou. Aj keď cítite vášeň a energiu medzi sebou a druhou osobou, telo nespolupracuje a nereaguje tak, ako by sme očakávali. V tomto bode je dôležité neskĺznuť k sebakritike, ale, naopak, prejaviť prijatie a láskavosť.
Na svojom profile zdieľaš osobné skúsenosti, ale aj skúsenosti tvojich sledovateliek. Nachádzaš niečo, v čom sú si podobné, jedna vec, ktorá trápi všetky?
Áno, sú to emócie, ktoré vaginizmus sprevádzajú. Strach, že budeme odmietnuté, pretože nenapĺňame „rolu ženy, milenky, partnerky“ (respektíve očakávania spoločnosti), pocit zlyhania a hlboké zahanbenie. Veľmi často počúvam vety ako: „Nie som dosť dobrá. Určite je so mnou niečo zle. Nikdy nebudem normálna.“ A ďalšia spoločná vec je to, čo prichádza po zdieľaní. Obrovská úľava a pocit, že v tom nie som sama.
Existuje niečo, čo ti vaginizmus aj dal, nielen zobral?
No jasné! Bez vaginizmu by som sa nikdy neponorila tak hlboko do seba. Nezačala by som sa venovať tomu, aký mám vzťah k intimite – a vlastne aj sama k sebe. Nezačala by som skúmať, čo sa mi páči a čo nie, čo mi pomáha a čo ma brzdí. Vaginizmus mi teda priniesol množstvo nových a obohacujúcich zistení, hlbšie sebapoznanie a neustále ma učí láskavosti voči sebe a svojmu telu.
Okrem toho mi dal ešte jednu nesmierne dôležitú vec – pocit, že v tom nie som sama. Na Instagrame mi napísali dnes už možno stovky žien, s ktorými sme si navzájom dodávali podporu.
Čo tebe osobne najviac pomáha pri liečbe alebo všeobecne pri prekonávaní strachu/vyrovnávaní sa s týmto problémom?
Jednoznačne je to podpora od druhých. Či už ide o priateľa, ktorý sa ku mne občas ochotne pripojí pri tréningu, alebo o ženy, s ktorými si píšeme na súkromnom Discorde.
Spolupráca s partnerom môže mať vo všeobecnosti veľmi pozitívny vplyv – vzťah môže posilniť a prehĺbiť vzájomné porozumenie. Rovnako dôležité sú však aj podporné ženské komunity – či už online, alebo osobné. Zdieľanie v bezpečnom priestore znižuje pocit hanby, dodáva motiváciu a posilňuje vieru v uzdravenie. Aj preto som sa rozhodla jednu takúto online komunitu založiť.
Čo by si odkázala ženám, ktoré majú podobný problém, ale boja sa o ňom hovoriť alebo vyhľadať pomoc?
Veľmi rada by som ženy povzbudila, aby sa nebáli túto tému otvoriť. Aj vďaka ženám, ktoré o probléme hovoria, sa zvyšuje povedomie medzi odborníkmi.
Keď žena nájde odvahu prehovoriť – hoci len v bezpečnom prostredí s kamarátkou, terapeutom alebo mi pokojne napíše do správy – spraví tým prvý dôležitý krok k uzdraveniu. Pomoc existuje, vaginizmus sa dá vyliečiť – a nikto by na to nemal byť sám.
