Einstein, Napoleon či Galileo. Každý z nich žil v inej dobe a zapísal sa do histórie z rôznych dôvodov, no jedna vec ich predsa len spája – ich pozostatky alebo časti tela a to, čo sa s nimi stalo.
Patológ ukradol Einsteinov mozog, kňaz odrezal Galileovi prostredník a lekár Napoleona počas pitvy zbavil pohlavného údu. Časti tiel zosnulých osobností fascinovali a stále fascinujú zberateľov. Ako opísali Napoleonov pohlavný úd?
Einsteinov mozog
Mozog nositeľa Nobelovej ceny za fyziku a všestranného génia Alberta Einsteina (1879 – 1955) je predmetom mnohých výskumov a polemík. Po Einsteinovej smrti v Princetonskej nemocnici 17. apríla 1955 mu patológ Thomas Harvey bez súhlasu Einsteina alebo jeho rodiny v priebehu niekoľkých hodín po smrti vyoperoval mozog.
Harvey odfotografoval Einsteinov mozog z mnohých uhlov a rozrezal ho na 240 blokov, z ktorých vytvoril desiatky preparátov. Kvôli tomuto škandálu nakoniec prišiel o prácu, ale mohol si Einsteinov mozog ponechať. V roku 2010 Harveyho rodina odovzdala pozostatky Einsteinovho mozgu Národnému múzeu zdravia a medicíny vrátane 14 nikdy predtým nevidených fotografií mozgu.
Pohlavný úd cisára Napoleona
Ľudia sa zaujímajú o Napoleonov penis, odkedy ho Napoleonov lekár údajne odrezal počas jeho pitvy v roku 1821 a dal ho kňazovi na Korzike. Penis, ktorý nebol správne zakonzervovaný, bol v priebehu rokov prirovnávaný ku kusu kože, vyschnutému úhorovi či k sušenému hovädziemu mäsu.
Keď bol v roku 1927 vystavený na Manhattane, časopis TIME ho prirovnal k „zle spracovanému prúžku šnúrky do topánok“. V roku 1977 urológ žijúci v New Jersey kúpil túto relikviu za 3 000 dolárov a skladoval ju pod svojou posteľou až do svojej smrti. Jeho dcéra zdedila Napoleonov penis a dostala najmenej jednu ponuku na 100 000 dolárov.
Marie Curie-Skłodowska
Marie Curie-Skłodowskú si dnes pripomíname vďaka jej priekopníckej práci v oblasti rádioaktivity, ktorá jej priniesla nielen dve Nobelove ceny, ale aj uznanie ako „matky modernej fyziky“. Hoci jej výskum rádioaktívnych prvkov polónia a rádia zabezpečil trvalú slávu, tie isté látky spôsobili aj jej smrť.
Marie Curie-Skłodowska zomrela 4. júla 1934 vo francúzskom meste Passy na aplastickú anémiu spôsobenú jej prácou s radiáciou. Nikto sa vtedy neodvážil dotknúť jej tela, nieto ešte ukradnúť niektorú z častí. Jej telo bolo také rádioaktívne, že ju museli uložiť do olovenej rakvy. Nikto to však nevedel až do roku 1995, keď bola jej rakva exhumovaná.
Francúzske úrady vtedy chceli manželov Curiovcov premiestniť do národného mauzólea v Panthéone, aby si uctili ich prínos vede a to, že sú ikonami francúzskej histórie. Úradníci zodpovední za exhumáciu kontaktovali francúzsku agentúru na ochranu pred žiarením s obavami zo zvyškovej radiácie a požiadali o pomoc pri ochrane pracovníkov na cintoríne.
Najprv sa zdalo, že jej rakva je vyrobená z dreva, ale po otvorení zistili, že je vyložená 2,5 milimetrami olova. Neskoršie skúmanie tela Curiovej odhalilo, že zostalo pozoruhodne dobre zachované. Mnohé z jej vecí vrátane nábytku, kuchárskych kníh, oblečenia a laboratórnych poznámok sú však aj po 100 rokoch mimoriadne rádioaktívne. Tie sú v súčasnosti uložené v olovených škatuliach vo francúzskej Národnej knižnici v Paríži.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
