Niektoré filmy sú také náročné na pocity, že ich skutočne stačí vidieť len raz. Viackrát by si to totižto nezvládol. Buď sú príliš emotívne, dramatické alebo… jednoducho strašné. Na Reddite padla kľúčová otázka: „Ktorý film by ste odporučili priateľom, ale je príliš traumatický, aby ste ho videli druhýkrát?“
V EMEFKA sme sa pozreli na kategóriu príliš emotívnych filmov, ktoré navrhli ľudia v komentároch. Ber to ako také odporúčanie toho, čo si môžeš počas leta pozrieť. Ale dávaj si pozor. Pozeraj to len s vreckovkami! Nezabudni nám do komentára napísať, čo ty považuješ za traumatický film, ktorý je síce perfektný, ale nedokážeš si ho pozrieť viackrát.
1. Schindlerov zoznam. Celý film som bol v pohode, dokým sa Oskar nezrútil, pretože už nemohol zachrániť viac ľudí. To sa mi oči zaliali hotovými vodopádmi.
2. Zelená míľa. Milujem Stephena Kinga, ale kniha bola veľké „nie“. Keď som videl film, tak som ostal navždy traumatizovaný napríklad tým, ako John povedal, že sa bojí tmy. Plačem, len keď píšem tento komentár. Do ri*i.
3. Pianista. Neviem sa prinútiť to pozrieť znova. Všetok ten hnev a beznádej, ktorú cítil ten muž a všetci ľudia s ním, sa nedá ani porovnať.
4. Chernobyl od HBO. Je to niečo ako horor. Horšie je, že sa to všetko naozaj stalo a radiácia je otrasná.
5. Faunov labyrint. Myslel som si, že to bude super fantasy film. Premenilo sa to na film o traume, násilí a vyrovnávaní sa s negatívnymi zážitkami.
6. Hrob svetlušiek. Už si nikdy, NIKDY nepozriem túto sra*ku. Je to od Studio Ghibli (tí, čo vytvorili film Cesta do fantázie). Je to úžasný počin, ale nečakajte, že tam nájdete šťastné malé postavy.
7. Mechanický pomaranč. Veľmi dobre spracovaný, temer všetko ohľadom filmu je skvelé. Je to však také emocionálne náročné a názorné, že si to už nikdy nepozriem. Je to jeden z tých filmov, čo si pozriete raz a poviete si, že ok, je to super, ale už sa toho nikdy nedotknem.
8. Rekviem za sen. Posledná sekvencia filmu ma psychicky úplne položila. Jediný film, ktorý to dokázal.
9. Hachiko: Príbeh psa. Iba vedomie, že sa to skutočne stalo, mi láme srdce.
10. Most do krajiny Terabithia. Moje detstvo skončilo s koncom tohto filmu.
11. Chlapci neplačú. Mal som depku niekoľko dní po pozretí.
12. Krajina dávnych vekov. Na to, že je to film pre deti, je to veľmi emočne náročný film. Do toho ešte tragická vražda hlavnej dabérky vo veku 10 rokov. Táto okolnosť pridáva filmu ešte viac smútku.
13. Hotel Rwanda. Mal som 18, keď som videl tento film prvýkrát. Phoenixove slová o tom, že ľudia videli v správach informácie o genocíde v Rwande a nikoho to nezaujímalo, ma fakt dostali.
14. Skrotená hora. Bol to veľmi krásny film, veľmi emocionálny, a to ma tak nejako zlomilo.
15. Králiček Jojo. Človeče, veľmi málo plačem pri filmoch, ale tento ma dostal. Ten symbolizmus je pecka.
16. Chlapec v pruhovanom pyžame. Tento film ma stále máta, stále mi láme srdce. Obsadili do filmu Asu Butterfielda, ktorý v tej dobe nevedel nič o holokauste. Bol úplne unikátny. Jeho nevinnosť, ktorú prezentoval vo filme, bola skutočná.
17. Pri mne stoj! Vždy ma dostane posledná veta vo filme: „Nikdy som nemal v neskoršom živote takých priateľov, akých som mal v dvanástich rokoch. Preboha, má takých vôbec niekto?“
18. Spolok mŕtvych básnikov. Fakt VEĽMI ma to zasiahlo.
19. Život je krásny. Je to neskutočne tragický film, ale taký krásny. Tá láska, ktorá bola v rodine, ma vždy dostane. Roberto Benigni bol skvelý.
20. Ako prichádzajú sny. Je to najkrajší film a každý by ho mal vidieť aspoň raz. Ja som sa však nedokázal donútiť to znova zapnúť, odkedy umrel Robin Williams. Vlastne som po jeho smrti nevidel žiaden film, v ktorom hrá.
