Slovenský pohrebný sektor čelí nečakanej hrozbe, ktorá by mohla narušiť dôstojnú rozlúčku so zosnulými. Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb (SAPaKS) bije na poplach kvôli energetickej neistote – prípadný nedostatok zemného plynu by totiž mohol ochromiť prevádzku krematórií.
Ako informoval web Techbyte, keďže ide o technológiu bytostne závislú od plynulých dodávok paliva, asociácia žiada štát o vypracovanie krízových scenárov, aby sa predišlo logistickému a spoločenskému kolapsu v tak citlivej oblasti, akou je kremačný proces.
Dominancia kremácií na slovenskom trhu neustále rastie a dnes tvoria až 75 percent všetkých pohrebov. Tento trend je poháňaný najmä ekonomickou realitou. Náklady na tradičný pohreb do zeme totižto vzrástli medziročne o tretinu kvôli drahším prevozom, energiám aj mzdám za výkopové práce. Kremácia tak zostáva pre mnohé rodiny finančne najúnosnejšou cestou. Práve táto vysoká koncentrácia dopytu robí systém zraniteľným voči akýmkoľvek energetickým výpadkom.
Krematóriá bijú na poplach
Aktuálne na Slovensku funguje sedem krematórií. Ich kapacity sa už teraz ocitajú v maximálnom vyťažení. Jedna kremácia trvá v priemere 55 až 75 minút a technické limity dovoľujú peciam bežať najviac 20 hodín denne. Keďže zemný plyn je primárnym zdrojom energie pre tieto zariadenia, SAPaKS navrhuje, aby boli krematóriá v prípade núdze zaradené medzi privilegovaných odberateľov, podobne ako nemocnice, čím by získali prednostný prístup k zvyšným zásobám paliva.
Alternatívou k prednostným dodávkam sú štátne dotácie na technologickú transformáciu pecí, napríklad na pohon pomocou LPG. Táto cesta je však pre sektor problematická a zdĺhavá. Prechod na iný zdroj energie by trval zhruba mesiac.
Počas tohto mesiaca by sa prevádzka musela pozastaviť. To by vytvorilo neriešiteľný problém s uskladnením tiel zosnulých. Potvrdzuje to aj Úrad verejného zdravotníctva SR, podľa ktorého je príprava na krízové stavy nevyhnutná.
Čo môže Slovensko robiť?
Slovensko by si v tomto smere mohlo vziať príklad z Českej republiky. Tam sú krematóriá v prípade plynovej krízy legislatívne zaradené do ochrannej skupiny spolu so záchrannými zložkami a výrobcami potravín. Hoci slovenské zásobníky plynu v Nafte a Pozagase dokážu pokryť viac ako polovicu ročnej spotreby krajiny, háčik je v tom, že veľká časť týchto zásob patrí zahraničným subjektom. V ostrom krízovom režime tak domáci odberatelia nemusia mať k uskladnenému plynu zaručený prístup.
Varovným prstom je nedávna situácia v Indii, kde nedostatok plynu donútil krematóriá prejsť na elektrinu alebo drasticky obmedziť prevádzku. Takéto scenáre dokazujú, že obavy slovenských pohrebných služieb nie sú len teoretické.
Nutné preventívne kroky
Okrem energetickej stability asociácia zároveň bojuje aj za zvýšenie štátneho príspevku na pohreb zo súčasných 200 na 500 eur, čo by rodinám pomohlo vykompenzovať aspoň časť prudko rastúcich nákladov.
Zabezpečenie plynulého chodu krematórií je v konečnom dôsledku otázkou verejného záujmu a spoločenskej etiky. Improvizácia v podmienkach energetického nedostatku by v tomto sektore neviedla len k technickým problémom, ale k nedôstojnej situácii, ktorá by zasiahla tisíce rodín ročne. Preventívne kroky a jasne definovaný krízový plán sa preto podľa odborníkov javia ako jediná cesta, ako udržať stabilitu v odvetví, ktoré sa stará o posledné veci človeka.
