Do našich kín už čoskoro vtrhne výborne vyzerajúce akčné sci-fi Kráľovstvo planéty opíc. Ide o ďalší diel známej ságy a prvý diel novej trilógie. Príbehovo nadväzuje na trilógiu, ktorá začala Zrodením planéty opíc, pokračovala Úsvitom planéty opíc a vyvrcholila Vojnou o planétu opíc.
Táto úspešná séria však má na konte viacero zaujímavých filmov. V tomto článku ti ich pripomenieme a prezradíme ti aj to, ako sa im darilo u kritikov a po stránke tržieb.
Planéta opíc
Planéta opíc odštartovala svoju púť kinosálami v rovnomennom celovečeráku z roku 1968. Dnes už klasická snímka Franklina J. Schaffnera vychádzala z románu od Pierra Boullea a rozprávala príbeh skupiny astronautov, ktorí stroskotajú na neznámej planéte. Čoskoro zistia, že na nej vládnu inteligentné opice a ľudia žijú v primitívnych kmeňoch.
Snímka si svojho času odniesla nadšené recenzie a stala sa aj finančným hitom. Oproti rozpočtu 5,5 milióna dokázala na tržbách trhnúť 33,3 milióna dolárov. Kritici vyzdvihovali kvalitný scenár, výborných hercov na čele s Charltonom Hestonom, fantastické masky a (dnes už notoricky známu) šokujúcu pointu. Snímka získala aj tri nominácie na Oscara, pričom vyhrala jednu sošku.
Do vnútra Planéty opíc
Úspech prvého filmu, pravdaže, otvoril dvere pokračovaniu. To do kín dorazilo o dva roky neskôr (teda v roku 1970) pod názvom Do vnútra Planéty opíc. Réžie sa tentokrát ujal Ted Post. Film nám predstavil nového hrdinu menom Brent (James Franciscus), ktorý sa vydal hľadať Taylora (Charlton Heston) a napokon sa dostal na rovnakú planétu. Zoznámili sme sa aj so zvyškami zmutovanej ľudskej civilizácie, ktorá prežíva v takzvanej Zakázanej zóne a ako božstvo uctieva jadrovú hlavicu.
Druhý diel sa opäť tešil veľkému záujmu divákov oproti rozpočtu 2,5 milióna zarobil 19 miliónov dolárov. Kritické reakcie však boli oveľa chladnejšie než v prípade jednotky. Zhodli sa, že film spadol do béčkových vôd a je po všetkých stránkach horší.
Našli sa však aj recenzenti, ktorí chválili akciu a svižné tempo. Pre producentov však stále išlo o dostatočne veľký úspech na to, aby sa pokúsili ságu rozvíjať ďalej.
Útek z planéty opíc
Útek z planéty opíc si odbil premiéru v roku 1971, len rok po dvojke. Na režisérsku stoličku sa posadil Don Taylor. V centre príbehu tentokrát boli šimpanzy Cornelius (Roddy McDowall) a Zira (Kim Hunter), s ktorými sme sa zoznámili v prvom filme, a Dr. Milo (Sal Mineo).
Všetkým trom sa podarilo utiecť z planéty ešte predtým, než bola zničená. Vo vesmíre sa však prepadli v čase a pristáli na Zemi v roku 1973. Najprv sa dostanú do zajatia, neskôr sa z nich ale stanú mediálne senzácie, ale napokon sa pre armádu stávajú hrozbou.
Spomedzi všetkých sequelov patrí Útek z planéty opíc k tým lepším kúskom. Zhodli sa na tom aj kritici, podľa ktorých má film dobre napísané postavy a kvalitnú alegorickú rovinu. Rozpočet sa pohyboval vo výške 2 miliónov, pričom tržby sa zastavili na čísle 12,3 milióna dolárov. Klesajúci záujem divákov bol evidentný, avšak to filmárov nezastavilo a už o rok neskôr poslali do kín ďalší diel.
Dobytie Planéty opíc
V roku 1972 si tak diváci mohli pozrieť Dobytie Planéty opíc, tentokrát v réžii J. Lee Thompsona. Príbeh sa tentokrát odohrával v blízkej budúcnosti, v ktorej si ľudia opice podrobili a začali ich využívať ako otrokov.
Šimpanz Cézar (Roddy McDowall), syn Ziry a Cornelia z predchádzajúceho filmu, ako jediná opica na svete dokáže rozprávať, a tak sa stáva štvancom. Napokon sa však zhostí úlohy lídra rozsiahlej vzbury proti tyranským ľuďom.
Dobytie Planéty opíc nám – keď už nič iné – aspoň ukázalo, ako sa vlastne slávna planéta opíc zrodila. Samotný film ale nedopadol príliš dobre a recenzie boli prinajlepšom priemerné. Potenciál na kvalitné sci-fi tu podľa nich bol, ale tvorcom sa ho nepodarilo dosiahnuť. Pochválili ale akčné scény a výkon Roddyho McDowalla v hlavnej úlohe.
Čo sa týka tržieb, tak sága pokračovala v klesajúcom trende. Vzhľadom na to, že rozpočet bol len 1,7 milióna, však výsledných 9,7 milióna dolárov bolo stále vnímaných ako úspech.
Bitka o Planétu opíc
V roku 1973 do kín vstúpil nadlho posledný diel Bitka o Planétu opíc. O jeho réžiu sa opäť postaral J. Lee Thompson. Od udalostí predchádzajúceho dielu ubehlo dvanásť rokov a vojna medzi opicami a ľuďmi takmer zničila planétu. V podzemí navyše žijú zmutovaní ľudia, ktorí chcú za pomoci jadrových zbraní opice zničiť raz a navždy. Cézar (Roddy McDowall) sa tak púšťa do náročného boja s cieľom zmieriť obe frakcie.
Bitka o Planétu opíc bola kritikmi prijatá jednoznačne najhoršie. Recenzie uvádzali, že sérii už viditeľne došiel dych a na výsledku to, žiaľ, vidieť. Kritizovali nudu, slabý vizuál aj nezaujímavý príbeh. Snímka oproti rozpočtu 1,7 milióna dokázala na tržbách získať 8,8 milióna dolárov, čo bolo jednoznačne najmenej. Štúdio 20th Century Fox sa teda rozhodlo sériu stopnúť.
Teda skoro… Dočkali sme sa ešte dvoch seriálov (hraného a animovaného), ktoré sú však dnes už – úplne právom – zabudnuté a nestoja za pozornosť.
Planéta opíc
Planéta opíc sa k životu prebrala až v roku 2001. Práve vtedy si odbil premiéru remake pôvodného filmu v réžii Tima Burtona. Hlavným hrdinom je astronaut Leo Davidson (Mark Wahlberg), ktorý sa dostane do elektromagnetickej búrky a stroskotá na planéte, ktorej vládnu inteligentné opice. Ľudia im slúžia ako otroci a Leo sa okamžite stáva jedným z nich. Je ale odhodlaný utiecť…
Snímka sa mohla pochváliť výbornými maskami a celkovo veľmi kvalitným audiovizuálom, ale doplatila na svoju celkovú nevýraznosť a málo zaujímavý príbeh. Svojho času išlo o jeden z najhoršie prijatých filmov Tima Burtona. Finančne však išlo o úspech.
Rozpočet bol 100 miliónov, ale tržby dosiahli až 362,2 milióna dolárov. Istú dobu bol v hre aj sequel, ale štúdio 20th Century Fox sa napokon rozhodlo v sérii nepokračovať. Čo bolo, zrejme, správne rozhodnutie.
Zrodenie planéty opíc
Štúdio sa po niekoľkých rokoch rozhodlo dopriať značke kompletný reštart. Výsledkom bol výborný film Zrodenie planéty opíc v réžii Ruperta Wyatta. Príbeh sa točil okolo vedca Willa Rodmana (James Franco), ktorý sa snaží nájsť liek na Alzheimerovu chorobu.
Nový liek testuje na opici, ktorej sa vďaka nemu zvýši inteligencia. Will sa po jej smrti ujme jej syna, ktorého pomenuje Cézar (Andy Serkis). Ten prejavuje rovnako vysokú inteligenciu. Keď sa ale Cézar ocitne v zajatí, začne ostatné opice pripravovať na vzburu…
Snímka pozbierala veľmi pozitívne recenzie a odniesla si viacero cien, vrátane nominácie na Oscara za najlepšie vizuálne efekty. Kritici chválili scenár, herecký výkon Serkisa aj efekty.
Bodovala aj na poli tržieb. Oproti rozpočtu 93 miliónov dokázala do kasičky nasypať skvelých 481,8 milióna dolárov. Sequel bol teda neodvratný.
Rupert Wyatt od neho však odstúpil, keďže mal pocit, že na natočenie naozaj kvalitného filmu potrebuje viac času. Štúdio však chcelo dvojku do kín poslať čo najskôr.
Úsvit planéty opíc
Za Wyatta sa teda na režisérsku stoličku posadil talentovaný Matt Reeves. Úsvit planéty opíc zamieril do kín v roku 2014 a odohrával sa desať rokov po udalostiach jednotky. Smrtiaca pandémia zdecimovala prakticky celé ľudstvo, z ktorého ostalo len niekoľko preživších. Inteligentné opice pod vedením Cézara stále spokojne žijú a začínajú si vytvárať vlastnú spoločnosť.
Inžinier Malcolm (Jason Clarke) je presvedčený, že ľudia by s opicami mali spolupracovať. To sa však nepáči nielen ľuďom, ale ani opičiakovi Kobovi (Toby Kebbell), ktorý začne snovať sprisahanie proti Cézarovi.
Kritické prijatie Úsvitu bolo snáď ešte lepšie než Zrodenia. Recenzenti vychválili dospelý príbeh, skvelú akciu a výborné efekty aj herecké výkony. Snímka sa stala aj diváckym hitom. Jej rozpočet bol 170 miliónov, ale tržby sa vyšplhali až na parádnych 710,6 milióna dolárov. Odniesla si aj nomináciu na Oscara za najlepšie efekty a tiež mnoho iných cien.
Vojna o planétu opíc
Tretí diel Vojna o planétu opíc opäť režíroval Matt Reeves a premiéru si odbil v roku 2017. Od udalostí dvojky ubehli dva roky. Cézar (Andy Serkis) stále velí svojmu klanu opíc, ktoré vedie v boji proti ľuďom. Plukovník McCullough (Woody Harrelson) je odhodlaný opice zničiť a využíva ich vo svojich táboroch na tvrdú prácu. Cézar je zase odhodlaný pomstiť všetkých, ktorých doteraz stratil.
Vojna o planétu opíc zavŕšila novú trilógiu zrejme najlepšie, ako sa dalo. Ponúkla fantastické a emocionálne dobrodružstvo, famózny audiovizuál a skvelých hercov. Film si odniesol nadšené recenzie (najlepšie z trilógie) a bodoval, aj čo sa týka tržieb.
Treba ale dodať, že výsledných 490,7 milióna dolárov bolo oproti výbornému výkonu dvojky predsa len trochu sklamaním. Dodajme ešte, že rozpočet bol tentokrát približne 152 miliónov dolárov. Snímka získala nomináciu na Oscara za najlepšie efekty a plno ďalších cien.
Kráľovstvo planéty opíc
Kráľovstvo planéty opíc režíroval Wes Ball a príbehovo sa odohráva takmer 300 rokov po udalostiach Vojny o planétu opíc. Z miesta, kam Cézar doviedol skupinu opíc, povstali rôzne opičie klany a tiež tyranský vládca Proximus Caesar (Kevin Durand).
Ten si začne ostatné klany brutálne podmaňovať. Okrem neho tu ale máme aj mladého šimpanza menom Noa (Owen Teague). Ten sa vydáva na cestu, ktorá ho prinúti spochybniť všetko, čo doteraz poznal. A zisťuje, že práve jeho rozhodnutie bude tvarovať budúcnosť opíc aj ľudí.
V ďalších úlohách sa objavia aj Freya Allan, Peter Macon, William H. Macy, Sara Wiseman, Neil Sandilands, Eka Darville a Lydia Peckham. Kráľovstvo planéty opíc je koncipované ako prvý diel novej trilógie, takže pevne veríme, že sa mu podarí nadviazať na vysoké kvality predchádzajúcich dielov.
Trailery lákajú na výživnú akčnú sci-fi s vynikajúcim audiovizuálom. Ball je šikovný režisér a nepochybujeme, že film dokáže ukočírovať. Tešíme sa do kina. Premiéra sa uskutoční 9. mája.
