Na EMEFKA ti neustále prinášame nové rozhovory so zaujímavými Slovákmi pracujúcimi v zahraničí, ale aj doma. Nezabúdame pritom ani na odvrátenú stranu profesií, ktoré by pravdepodobne bežný Slovák robiť nechcel.
V tomto rozhovore nám o umení práce v pohrebnej službe porozprával Erik, ktorého môžeš poznať aj vďaka jeho veľmi zaujímavému a stále zväčšujúcemu sa profilu na TikToku.
Erik sa okrem práce v pohrebníctve venuje aj hudbe, ktorá je sčasti inšpirovaná jeho skúsenosťami v pohrebných službách. Ak však hľadáš okienko do sveta zdvorilých a profesionálnych „obchodníkov so smrťou“, si tu na správnom mieste.
Ako si sa k tejto práci dostal?
Kedysi som pracoval v pizzerii a kamarát, ktorý vtedy robil riaditeľa v jednej nemenovanej pohrebnej službe, sa prišiel so svojou ženou najesť. Spýtal sa ma, či nechcem ísť pracovať do pohrebnej služby. Najprv som mu povedal, že určite nie, že si to neviem predstaviť. Potom ma však moja životná situácia dotlačila k tomu, že som to skúsil. Nastúpil som do práce s myšlienkou, že ak nezvládnem ani prvý deň, tak v tom pokračovať nebudem.
Zobral ma teda na miesto a hneď v prvý deň mi otvoril chladiarenské zariadenie, v ktorom bolo osem zosnulých. Pozrel sa na mňa, zavrel „chlaďák“ a povedal, že to určite zvládnem – pretože sa tam už stalo, že niektorí ľudia okamžite odpadli alebo zbledli. Moja reakcia bola, že som na to iba prekvapene pozeral, čiže som to ustál.
Takto to teda začalo. Postupne ma to začalo zaujímať a istým spôsobom som začal byť na fakt, že pracujem v pohrebnej službe, celkom hrdý – keďže to veľa ľudí nezvládalo. Prvé tri mesiace som robil najmä matriky, úmrtné listy, vykopával som jamy a vozil kvety na pohreby. Do kontaktu s mŕtvymi telami som sa spočiatku veľmi nedostával. Vedel som však, že ma to neminie, a šéf ma občas brával vypomôcť kolegom, ktorí napríklad prekladali telo z vozíka na vozík.
Kedy nastal tvoj prvý priamy kontakt s mŕtvym telom?
Po troch mesiacoch nám nahlásili obeseného muža, s ktorým som musel ísť kolegom vypomôcť. Vedel som, že sa tomu nevyhnem, a tak som mal celú cestu kŕče. Časom som si však zvykol a čím viac tiel mi prešlo rukami, tým viac sa z toho stala rutina. V istom zmysle nás to dokonca bavilo, keďže sme boli partia kamarátov, ktorí sa poznali od detstva. Aj vďaka tomu bola atmosféra odľahčená.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Lukáš Frlajs o spolupráci s Matejom Zrebným: Naša youtuberská tvorba bola pre mňa tou najväčšou školou v živote (ROZHOVOR)
- Z taxikára kaderník: Počas covidu som doma strihal kamarátov, niektoré úkony môžu byť fatálne, hovorí Slovák Pali (Rozhovor)
- Fotograf Martin Greguš: Omnoho viac sa bojím ľudí než polárnych zvierat. Situácia s medveďmi na Slovensku je zveličovaná (ROZHOVOR)
Nebola pri tvojom rozhodnutí ísť pracovať do pohrebnej služby citeľná istá stigma?
Nikto tomu nerozumel – dá sa povedať, že úplne každý, s kým som prišiel do kontaktu, bol prekvapený, vrátane mojich rodičov a mňa samého. V minulosti som bol dosť slabý človek, čo sa týka psychiky, takže nikto nerozumel, ako to môžem zvládať. Všetci sa čudovali, pretože som na to nemal žiadne predpoklady. Práve vďaka tejto práci som však zosilnel a posunulo ma to vpred.
Nastal po čase bod, v ktorom si si mohol povedať, že si pripravený na všetko?
Dovolím si povedať, že asi až po roku. Myslel som si, že som s tým v pohode, ale vždy ma niečo prekvapilo. Po roku som sa stretol aj s telom v rozklade či s človekom prejdeným vlakom.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Ako prebieha bežný pracovný deň zamestnanca pohrebnej služby
- Ako človeka zmení neustály kontakt so smrťou
- Aké kritické chvíle nastali počas pandémie ochorenia COVID-19
- Kedy registrujú pohrebné služby najviac úmrtí v roku
- Aké najdrsnejšie prípady musel riešiť
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Emefka PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
