Prvé dni po pôrode prinášajú silné emócie, radosť aj únavu, no mnohé ženy prekvapia aj nevhodné poznámky okolia. Namiesto podpory často počujú slová, ktoré zraňujú alebo zľahčujú ich prežívanie. Rozhodli sme sa preto pozrieť na túto tému bližšie. Na TikToku sme zbierali skutočné príhody od matiek, ktoré sa podelili o to, čo všetko si v tomto období museli vypočuť. Ich skúsenosti ukazujú, aké dôležité je voliť slová citlivo a s rešpektom.
1. Keď mala malá tri týždne, nasťahovali sa k nám svokrovci. Naivne som si myslela, že nám chcú pomôcť okolo domu, keďže manžel ťahal dvanástky a ja som mala plné ruky práce s novorodencom. Ha, ha, ha, ako som sa len šialene mýlila. Jeden večer som prišla do obývačky a oni sa ma bez ostychu spýtali: „Čo nám spravíš na večeru?“
2. Dva mesiace po pôrode som sa stretla s bývalou kolegyňou. Povedala mi, že mi závidí všetok ten voľný čas, ktorý teraz mám. „Každý deň je ako dovolenka, čo?“ spýtala sa ma úplne vážne. Až mi zabehlo.
3. Zhruba týždeň po príchode z nemocnice mi na dvere zaklopala suseda. Priniesla koláč. Slušne som sa jej poďakovala a spomenula, že v tomto období sa mi niečo sladké pod zub zíde. Ona zdesene odpovedala: „Ale to nie je pre teba.“ Následne dodala, že to upiekla pre môjho manžela, aby si mal čím osladiť život, keď som teraz „ako žena nefunkčná“.
4. Päť dní po pôrode mi švagor štuchol prstom do brucha a spýtal sa, prečo ho ešte stále mám také veľké. „Nemalo to už dávno vyfučať?“ dodal. Neuveriteľné.
5. Týždeň po tom, ako malý prišiel na svet, sme išli s manželom na svadbu. Po prvé, išiel kamarátovi za svedka a nechcel ísť sám, a po druhé, aj mne dobre padlo na chvíľu vypadnúť z domu. O deti bolo dobre postarané, strážila ich moja mama so sestrou. Napriek tomu som si vyslúžila štedrú kritiku na to, aká som matka. Jedna známa povedala: „To si fakt nechala svoje dieťa samé tak skoro… a len kvôli svadbe?!“ Z jej slov by si jeden myslel, že som týždňové bábo posadila pred telku, dala mu do ruky ovládač a odišla.
6. Minulý rok som v prvom trimestri prišla o bábätko. Po narodení dcérky sa ma niekto drzo spýtal: „Vďaka nej si sa už cez to predchádzajúce dieťa aspoň definitívne preniesla, nie?“ Nie. Cez niečo také sa človek nikdy úplne neprenesie.
7. Svokor sa ma spýtal, ako sa mám. Keď som mu s radosťou oznámila, že už sa dávam celkom dokopy, okomentoval to slovami: „Ešte máš čo chudnúť, ale neboj sa. To sa časom poddá.“
8. Náš malý má ledva štyri mesiace a je zarážajúce, koľko ľudí sa nás s mužom pravidelne pýta, kedy si spravíme ďalšie. Máte dievčatko, teraz by to chcelo chlapčeka. A kedy jej zaobstaráte súrodenca? Už máte plány na druhé dieťa? Preboha, veď som ledva vyšla z nemocnice, nechajte ma tešiť sa z bábätka, ktoré už mám!
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
