4. Opakované zmienky
Bývalá sem, bývalá tam… Sú od seba už tri mesiace, no aj tak si vždy nájde spôsob, ako ju spomenúť v každej druhej konverzácii. Samozrejme, výlučne v negatívnom svetle – aby náhodou niekto nezacítil náznak sentimentu.
„Konečne normálne jedlo. Tá moja ani variť nevedela,“ zahlási, keď mu čašník položí tanier na stôl. „Jasné, že idem na pivo, už mi za to nikto nebude nadávať,“ prehodí zas, keď ho kamaráti vytiahnu von. A človek si len kladie otázku – keď bola naozaj taká hrozná, prečo ju ešte stále nosí v hlave?
5. Kňučanie a vyplakávanie
Nemá zmysel to zapierať – a on to vie. Každému je jasné, že je úplne mimo a vôbec netuší, ktorým smerom sa po tejto rane pod pás jeho život pohne. Rozchod ho zasiahol ako rana z čistého neba, vôbec ho nečakal. Nerozumie, čo sa pokazilo, ako sa to vôbec mohlo stať.
„Kámo, ja som jej splnil každé želanie, všetko, čo som jej na očiach videl,“ narieka s pivom v ruke, ktoré počas nekonečného monológu o jeho zlomenom srdci stihlo už otepliť. „Ako mám teraz žiť? Ako?!“ Bude to ešte dlhá cesta, kým na tento rozchod zabudne.
