Rusko sa na čele s Vladimirom Putinom chystá na niečo veľké. Európa sa ocitá v najnebezpečnejšom bezpečnostnom zlomovom bode od konca studenej vojny. Podľa nemeckých expertov a predstaviteľov NATO sa v bezprostrednej blízkosti hraníc Aliancie hromadí bezprecedentná ruská vojenská sila. Varovania z Berlína, Helsínk aj Bruselu zhodne naznačujú, že starý kontinent vstupuje do obdobia extrémneho rizika, ktoré si vyžaduje okamžitú mobilizáciu obranných kapacít a zmenu strategického myslenia verejnosti, informuje web Topky.
Kľúčovým indikátorom hrozby je prítomnosť približne 350 až 360-tisíc ruských vojakov, ktorí sú v plnej bojovej pohotovosti rozmiestnení najmä na území Bieloruska. Expert na obranu Roderich Kiesewetter upozorňuje, že ide o dva armádne zbory, ktoré doposiaľ neboli nasadené na Ukrajine. Tieto jednotky prešli intenzívnym výcvikom a predstavujú čerstvú silu pripravenú na potenciálny zásah proti východnému krídlu NATO.
Rusko sa chystá na potenciálny výpad
Podľa nemeckých spravodajských analýz môžu byť kritickými roky 2026 a 2027. Očakávanie, že Kremeľ pristúpi k deeskalácii, sa javí ako nebezpečná ilúzia. Najväčšiemu tlaku čelia pobaltské štáty, ktoré by sa v prípade otvoreného konfliktu ocitli v prvej línii. Aktuálne diplomatické rokovania v Európe by preto nemali u verejnosti vyvolávať falošný pocit bezpečia, keďže ruská vojnová mašinéria naďalej naberá na obrátkach.
Rétoriku zásadne pritvrdil aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý otvorene vyhlásil, že „konflikt je pri dverách“. Rutte kritizuje prílišnú spokojnosť časti európskej verejnosti a varuje pred vierou, že čas pracuje v prospech Západu. Podľa šéfa Aliancie Rusko definitívne vrátilo vojnu do Európy a jediným spôsobom, ako predísť najhoršiemu scenáru, je okamžitý a koordinovaný postup všetkých členských štátov.
Jednotu v otázke hrozby potvrdil aj nedávny summit ôsmich krajín EÚ v Helsinkách. Zástupcovia škandinávskych, pobaltských a stredoeurópskych štátov v spoločnom vyhlásení označili Rusko za najpriamejšiu a dlhodobú hrozbu pre euroatlantickú stabilitu. Zhoda vládne v tom, že agresia voči Ukrajine má trvalé dôsledky, ktoré fundamentálne menia architektúru bezpečnosti v celom regióne.
Čo bude ďalej?
Reakcia na túto realitu musí byť podľa lídrov viacrozmerná. Prioritou je posilnenie pozemných síl, modernizácia protivzdušnej a protiraketovej obrany, ale aj ochrana kritickej infraštruktúry a kybernetického priestoru. Dôležitým aspektom je vojenská mobilita – teda schopnosť rýchlo presúvať jednotky a techniku naprieč Európou, čo si vyžaduje odstránenie byrokratických bariér a masívne investície do logistiky.
Jednou z najnaliehavejších úloh sa stáva vybudovanie takzvanej „protidronovej steny“. Poľský premiér Donald Tusk potvrdil, že krajiny na východnej hranici plánujú investovať miliardy eur do technológií schopných eliminovať bezpilotné lietadlá. Táto moderná forma opevnenia má slúžiť nielen ako fyzická bariéra, ale aj ako technologický štít proti hybridným hrozbám, ktoré Rusko pravidelne testuje.
Západné spravodajské služby sa zhodujú, že Kremeľ môže v blízkej budúcnosti otestovať funkčnosť článku 5 o kolektívnej obrane NATO. Časové odhady sa pohybujú v rozmedzí dvoch až piatich rokov. Záver európskych lídrov je však jednoznačný. Bez dostatočne silného odstrašenia a reálnej pripravenosti na vojnu sa riziko priamej konfrontácie stáva neúnosne vysokým.
