Slovensko podľa jesennej hospodárskej prognózy Európskej komisie vstupuje do obdobia troch rokov, počas ktorých má ekonomika fungovať len v miernom tempe. V roku 2025 sa má HDP zvýšiť o 0,8 %, čo krajinu radí do slabšej časti EÚ a pod priemer eurozóny. Web Techbyte informoval, že sčasti ide o výsledok, ktorý potvrdzuje, že Slovensko sa zotavuje len pomaly a ťažko hľadá impulzy, ktoré by ho posunuli bližšie k dynamickým ekonomikám regiónu.
Predpoklady na rok 2026 tiež nenaznačujú zásadné zlepšenie. Ekonomika má rásť o 1,0 % a Slovensko má klesnúť až na 22. priečku medzi členskými štátmi Únie. Mierne zrýchlenie na 1,4 % očakávané v roku 2027 síce predstavuje posun správnym smerom, no stále nejde o tempo, ktoré by umožnilo krajine výraznejšie dobiehať priemer EÚ. Prognóza preto hovorí skôr o stabilizácii než o skutočnom rozvoji.
Slovensko naďalej zaostáva
Slabší výkon je podľa Komisie výsledkom kombinácie viacerých tlakov. Medzinárodná situácia je poznačená geopolitickým napätím, rastúcimi obchodnými bariérami a neistotou, ktorá obmedzuje ochotu firiem investovať. Na domácej úrovni zase ekonomiku brzdí konsolidácia. Tá síce zlepšuje rozpočet, no zároveň obmedzuje spotrebu domácností aj aktivitu malých a stredných podnikov.
V roku 2025 má navyše výrazne oslabiť export. Americké clá majú zasiahnuť automobilový sektor, ktorý patrí k hlavným motorom slovenskej ekonomiky. Priemysel má za sebou niekoľko slabších mesiacov a zvýšenie DPH od januára 2025 ďalej oslabí schopnosť domácností míňať. Tieto faktory spôsobia, že čistý export prispeje k rastu negatívne.
Náročné blížiace sa roky
Rok 2026 preto zostane náročný. Automobilky orientované na americký trh budú musieť reagovať na znížený dopyt, hľadať nové odbytiská alebo prispôsobiť výrobu. Domáce investície však podporia európske fondy a pokračujúce štátne investície, najmä tie obranné. Spotreba domácností má však zostať utlmená, keďže vyššie dane aj úspory vlády znižujú ich kúpnu silu.
V roku 2027 sa má situácia začať postupne zlepšovať. Očakáva sa, že zahraničný dopyt opäť porastie a nová automobilka, ktorá pribudne na trhu, zvýši celkovú exportnú kapacitu Slovenska. Mierne posilnenie súkromnej spotreby má prísť vďaka nižšej inflácii a návratu reálneho rastu miezd, hoci celková dynamika zostane skôr opatrná a pozvoľná.
Inflácia bude zohrávať významnú úlohu v životnej úrovni domácností aj v nasledujúcich rokoch. V roku 2025 má dosiahnuť 4,2 %. V roku 2026 mierne klesne na 4,1 % a až v roku 2027 sa výraznejšie zmierni na 3,2 %. Až vtedy sa budú môcť reálne príjmy obyvateľov citeľnejšie zvýšiť a zmierniť straty spôsobené predchádzajúcimi rokmi.
Čo to znamená?
Verejné financie budú pod tlakom aj v nasledujúcich rokoch – deficit po krátkom poklese opäť vzrastie a verejný dlh sa zvýši z 61,9 % na 66,9 % HDP. To Slovensko posúva bližšie k rizikovej úrovni. Trh práce ostane síce stabilný, no postupne ochladne. Nezamestnanosť mierne stúpne a reálne mzdy v roku 2026 klesnú, pričom až následne čaká domácnosti len veľmi pozvoľné zlepšenie.
Pre ľudí to znamená najmä dlhšie trvajúcu neistotu. Štát bude hľadať zdroje, no úspory sa nemusia prejaviť okamžite, trh práce síce zostane stabilný, ale s pomalším rastom miezd a vyššími nárokmi na zručnosti. Domácnosti tak budú žiť v období, keď každé zlepšenie príde len postupne a bude závisieť od toho, či sa podarí zefektívniť verejnú správu, posilniť dôveru v inštitúcie a vytvoriť prostredie, v ktorom sa oplatí pracovať, podnikať aj investovať.
