Moderný hokej. Slovné spojenie, ktoré počas majstrovstiev sveta počúvame zo všetkých strán. Komentátori ho opakujú pri každom rýchlom prechode do útoku, tréneri pri každej tlačovke a fanúšikovia pri každej hádke na Facebooku. Lenže čo to vlastne znamená? Je dnešný hokej skutočne lepší než ten, ktorý hrávali legendy ako Žigmund Pálffy? Alebo sa z neho pomaly stáva sterilná robotická hra plná tabuliek, dát a bezduchého korčuľovania?
Bývalé hviezdy NHL a dnešné tváre JOJ Play či relácie Play On – Marián Gáborík a Boris Valábik – sa do tejto témy pustili bez servítky. A okrem moderného hokeja detailne rozobrali aj výkony Slovákov na MS, pomenovali naše najväčšie problémy a vysvetlili, prečo sme opäť ostali pred bránami štvrťfinále.
Moderný hokej? Kreativita ide bokom, nastupujú „roboti“
Podľa Mariána Gáboríka sa dnešný hokej dramaticky zmenil. A nie vždy k lepšiemu.
„Častokrát sa už v hokeji pominula povestná kreativita, ale tí chalani dnes predvádzajú priam robotický hokej. Je v ňom veľmi veľa dát, mnoho štatistík. Rýchlosť dnešných hráčov je až neuveriteľná. Korčuľovanie je alfa a omega a tá kreativita sa nejakým spôsobom vytratila,“ povedal pre EMEFKA.
Podľa neho dnešný systém stavia viac na efektivite než na improvizácii. Hokejisti sú rýchlejší, lepšie pripravení a fyzicky dokonalejší, no zároveň sa z hry pomaly vytráca moment prekvapenia, genialita či „uličnícke“ riešenia situácií.
To však neznamená, že moderný hokej nevie produkovať hviezdy. „Aj moderný hokej vygeneroval top hráčov, ktorí stále zdvíhajú ľudí zo stoličiek. Ale veľakrát je to už také robotické,“ dodal Gáborík.
Hokej dnes ovládajú nohy, nie ruky
Boris Valábik išiel ešte viac do hĺbky. Podľa neho sa najväčší rozdiel medzi starým a moderným hokejom skrýva v jednej zásadnej veci – v korčuľovaní. „Ten starší hokej bol viac založený na rukách. Moderný hokej je na nohách,“ vysvetlil.
Práve v Kanade a USA podľa neho pochopili tento trend oveľa skôr než Európa. „Už keď som hrával v Kanade, mali sme v kabíne vylepené Legs Feed the Wolf. Čiže nohy živia vlka. Všetko bolo založené na rýchlosti, pohybe a intenzite,“ prezradil bývalý obranca NHL.
Podľa Valábika už dnes nestačí byť len technicky šikovný. Hráč musí byť elitný korčuliar, fyzicky pripravený a schopný hrať vo vysokom tempe prakticky bez prestávky.
Hokej sa mení rovnako ako medicína či IT
Obaja sa zhodujú, že dnešný hokej sa vyvíja extrémne rýchlo a bývalí hráči či analytici nesmú zaspať dobu. Valábik otvorene priznal, že štúdium hry je dnes prakticky nekonečný proces. „Hokej sa vyvíja rovnako ako medicína, IT alebo čokoľvek iné. Najhoršie by bolo myslieť si, že keď som to hrával, tak ma už nemá čo prekvapiť,“ povedal.
Dodal, že obrovské množstvo času trávia sledovaním detailov, systémov a moderných trendov. „To sú hodiny a hodiny pri počítači, pri sledovaní detailov. Čo hráči robia, ako sa pohybujú, ako fungujú systémy. Ten šport zostal rovnaký, ale extrémne zrýchlil,“ vysvetlil.
Kde sa stala chyba? Slovákom chýbal hráč, ktorý zlomí zápas
Keď prišla reč na slovenskú reprezentáciu a nepostup do štvrťfinále, obaja bývalí hokejisti pomenovali viacero problémov. Marián Gáborík pochválil viacero jednotlivcov. „Páčil sa mi Marek Hrivík, Oliver Okuliar či Mislav Rosandić. Veľmi dobre hral aj Adam Sýkora,“ zhodnotil.
Spomenul aj bratov Pospíšilovcov, pri ktorých však cítil väčšie očakávania. „Začiatok turnaja mali lepší než koniec. V kľúčových zápasoch by sme od nich čakali viac,“ priznal. Napriek tomu si myslí, že tím odovzdal maximum.
„Nepostup do štvrťfinále je sklamanie, ale myslím si, že sme podali maximum,“ dodal Gáborík.
Valábik bol o niečo tvrdší a pomenoval najväčší problém úplne priamo. „Nemali sme hráča v tretej tretine, ktorý by dokázal zmeniť priebeh zápasu,“ povedal bez okolkov.
Podľa neho bola problémom najmä ofenzívna kvalita tímu. „Nemôžeme očakávať góly na presilovkách od hráčov, ktorí prirodzene hrajú tretiu alebo štvrtú formáciu,“ vysvetlil.
Mali sme aj šťastie, tvrdí Valábik
Bývalý obranca zároveň upozornil, že Slovensko sa pohybovalo na hrane úspechu a neúspechu. „Mali sme šťastie, že sme porazili Nórsko,“ priznal. Zároveň však ocenil prístup hráčov a fakt, že väčšina reprezentantov prišla pomôcť.
„Dôležité je, že odmietajú hrať len tí, ktorí jednoducho nechcú reprezentovať,“ povedal. Podľa neho by bol postup do štvrťfinále vzhľadom na kvalitu kádra úspechom, no zároveň sa nedá povedať, že mužstvo úplne prepadlo. „Momentálne sme niekde medzi tým,“ skonštatoval.
Kto je v štúdiu zabávač a kto ten seriózny?
Na záver sa dvojica dotkla aj zákulisia relácie Play On a televíznych debát. Gáborík priznal, že ich dynamika vznikla úplne prirodzene. „Ja som viac zabávač a Boris je viac za toho seriózneho. Má väčšie skúsenosti s moderovaním a komentovaním, takže situácie rieši pokojnejšie,“ povedal so smiechom.
A koho by si vedel predstaviť ako ideálneho hosťa do štúdia? Odpoveď prišla okamžite. „Žigo Pálffy je vždy výborná voľba. Podľa mňa je to najtalentovanejší Slovák, aký kedy hral hokej,“ vyhlásil Gáborík.
Zároveň dodal, že práve Pálffy patrí medzi ľudí, ktorí povedia všetko narovinu. „Čo na srdci, to na jazyku. A presne to robí debatu zaujímavou,“ uzavrel.
