Smartfóny sa stali takmer predĺžením našej ruky – kontrolujeme ich počas práce, vo voľnom čase aj tesne pred spaním. Nemeckí výskumníci však odhalili prekvapivé zistenia o tom, čo sa deje s naším mozgom, keď telefón na niekoľko dní odložíme. Štúdia realizovaná vedcami z univerzít v Heidelbergu a Kolíne nad Rýnom priniesla zaujímavé výsledky o tom, ako obmedzenie používania smartfónu výrazne ovplyvňuje mozgovú aktivitu. Téme sa venoval portál Science Alert.
Výskum zahŕňal 25 mladých dospelých vo veku 18 až 30 rokov. Tí sa na 72 hodín vzdali svojich telefónov – mohli ich používať len na nevyhnutnú komunikáciu a pracovné povinnosti. Účastníci podstúpili magnetickú rezonanciu (MRI) a psychologické testy pred aj po experimente. Vedci tak mohli zaznamenať zmeny v neurálnych vzorcoch a aktivite.
„V našej štúdii sme použili dlhodobý prístup na preskúmanie účinkov obmedzenia používania smartfónov,“ uvádzajú výskumníci vo svojej štúdii. Výsledky odhalili spojenie medzi zmenami mozgovej aktivity a neurotransmiterovými systémami súvisiacimi so závislosťou.
Mozog reaguje ako pri drogovej závislosti
Keď účastníkom po 72-hodinovom obmedzení ukázali obrázky smartfónov, v ich mozgu sa aktivovali centrá spojené s odmeňovaním a túžbou. Tieto reakcie boli podobné mozgovým signálom spojeným so závislosťou od návykových látok. Naznačuje to, že naše telefóny môžu byť návykové podobne ako nikotín alebo alkohol.
Neurovedci zistili, že používanie smartfónov ovplyvňuje dva kľúčové neurotransmitery: dopamín a serotonín. Dopamín, známy ako „hormón odmeny“, vyvoláva pocit potešenia a aktivuje sa pri príjemných činnostiach od konzumácie sladkostí až po interakciu na sociálnych sieťach. Serotonín zase ovplyvňuje náladu a emocionálnu stabilitu.
Keď máme obmedzený prístup k smartfónom, môžu sa tieto chemické procesy narušiť. To môže vyvolať pocity nepokoja alebo podráždenosti – podobne ako pri abstinenčných príznakoch.

Komplikovanejší jav, než sa zdá
Zaujímavé je, že napriek fyziologickým zmenám v mozgu sa u účastníkov výskumu neprejavili výrazné abstinenčné príznaky v psychologických testoch. Niektorí dokonca subjektívne uviedli, že sa počas experimentu cítili lepšie, hoci tieto zmeny sa v testových údajoch neprejavili ako významné.
„Naše údaje nerozlišujú medzi túžbou po používaní smartfónu a túžbou po sociálnej interakcii, čo sú v súčasnosti dva úzko prepojené procesy,“ vysvetľujú výskumníci. Tento paradox naznačuje, že závislosť od smartfónov je komplexnejší jav, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Vedci upozorňujú, že nie všetky aktivity na telefóne majú rovnaký vplyv. „Skrolovanie“ sociálnych sietí môže byť návykovejšie než používanie telefónu na pracovné účely. Dôležité je nájsť rovnováhu – obmedziť bezcieľne používanie a namiesto toho vedome využiť čas na offline aktivity. Tie môžu byť pre mozog rovnako stimulujúce.
Štúdia naznačuje, že identifikované neurálne mechanizmy môžu výrazne podporiť návykové správanie u ľudí ohrozených nadmerným používaním smartfónov. Technológie sa vyvíjajú rýchlejšie, než im rozumieme, a vedci stále skúmajú ich vplyv na ľudský mozog.
Výskum bol publikovaný v odbornom časopise Computers in Human Behavior. Poskytuje cenný pohľad do toho, ako digitálne zariadenia menia naše životy a mozgy – napriek tomu, že prvý iPhone sa objavil pred menej ako 20 rokmi.