Hoci už sa párkrát zdalo, že čoraz širšia dostupnosť filmov na internete doženie kiná k ústupu, ľudí stále láka pozrieť si nielen letné blockbustery, ale aj filmy komornejšieho rázu na veľkej obrazovke a užiť si tak film naplno.
Kiná však skrývajú aj mnoho tajomstiev, o ktorých nemusí každý návštevník vedieť – ako napríklad to, že kým vy sledujete film, zamestnanci multiplexu možno sledujú vás.
1. Hlavný zárobok neplynie z predaja lístkov
Je pravda, že ani cena vstupného nemusí byť úplne zanedbateľná položka, ale nie je to hlavný zdroj príjmu kín. V skutočnosti na prevádzku kina zarábajú prednostne stánky s občerstvením – práve ten 10-násobne nadcenený popkorn a nealko.
Pomerne veľká časť z predaja lístkov ide filmovým štúdiám za prvé dva mesiace, čo je daný film v distribúcii, potom už zárobky z neho patria priamo kinu. Z toho dôvodu sa niektoré filmy hrajú v kinách ešte niekoľko mesiacov po premiére.
2. Piráti sú na každom kroku
Mnoho ľudí ide na filmovú premiéru do kina len preto, aby mohli urobiť ilegálnu nahrávku nového filmu. Zamestnanci sa tomu snažia zabrániť všetkými možnými spôsobmi.
Koniec koncov, ženie ich adekvátna motivácia – napríklad taká americká filmová asociácia The Motion Picture Association of America tento prístup podporuje natoľko, že tým zamestnancom kina, ktorí dokážu zabrániť tejto filmovej lúpeži, ponúka odmenu vo výške 500 dolárov (450 eur). Ako prídavok k bežnému platu takéhoto zamestnanca to činí celkom slušnú sumu.
3. Mnoho detí má šancu vidieť filmy s R-ratingom
Kiná sa síce tomu snažia zabrániť, ako len môžu, avšak, deje sa to na bežnej báze. Trik spočíva v tom, že decká si kúpia lístok na taký čas, keď sa dva filmy premietajú súčasne, pričom jeden z nich má rating R (ako „restricted“ – neprístupný).
Keď však prejdú kontrolou lístkov, ktorá je často pred kinosálami, personál už pri vstupe do konkrétnej kinosály nekontroluje, či si človek kúpil lístok práve na daný film.
4. Diváci plačú, omdlievajú a vybiehajú na chodbu
Na niektoré pasáže môžu ľudia reagovať obzvlášť citlivo – či už pocítia strach, znechutenie, alebo sa skrátka rozcitlivejú pri nejakom dojemnom momente. Držať svoje city na uzde je mnohokrát ťažšie, než by sa zdalo. Silným spúšťačom bol pred pár rokmi film o mladej kanibalke zvaný Raw, ktorý na svojej premiére na torontskom filmovom festivale spôsobil mnohým divákom riadne nepríjemnosti.
Niektorí odpadli, a jeden z nich si navyše riadne doudieral hlavu počas pádu. V tomto prípade išlo aj o nepochybne silný marketing, ktorý tieto fámy o ťažko znesiteľnej nechutnosti tohto hororu podporoval, ale aj tak nejde o ojedinelý prípad – zamestnanci kina majú obdobné historky aj pri iných filmoch.
https://giphy.com/gifs/sad-snl-crying-zAEI5dkI5mPaE
5. Kreatívne spôsoby, ako prepašovať jedlo
Nie každý má rád popkorn či iné pochutiny ponúkané v kine – a pri tých cenách, ako sme už spomínali vyššie, sa nedá ani čudovať, keď návštevníka chuť na ne rýchlo prejde. Kiná majú zvyčajne prísne zákazy o konzumácii vlastného občerstvenia.
Samozrejme, mnohokrát to diváci veselo narušujú a občas pri tom zájdu ďalej, než je ešte v norme. Lebo zjavne nestačí prepašovať si horalku v kabelke: sú aj takí machri, ktorí si navaria špagety a v uzatvárateľných vreckách si ich donesú priamo do premietacej sály.
On @slashfilmcast, we talked about a listener's gf who brought spaghetti to the theater. Lots of people asked to see photo proof. Here it is pic.twitter.com/NuEUxN4rAo
— David Chen (@davechensky) July 13, 2017
6. Mnoho ľudí sa vyhýba 3D filmom
Zlatý vek 3D filmov sa skončil zjavne skôr, než sa vôbec začal, a nie je to len preto, že lístky na ne sú drahšie. Mnohým ľuďom totiž nielenže prischnú okuliare s poškriabanými sklami, ale takisto im spôsobujú nevoľnosti.
Vyvolaná ilúzia, že sú priamo uprostred filmu, ich doháňa priam k šialenstvu a takisto sa tým narúša schopnosť stredného ucha udržať rovnováhu – vysiela totiž mozgu signál, že sa telo hýbe, ale pritom sedí. Toto všetko vyvoláva zmätok signálov v ľudskom tele, a preto sa mnoho ľudí počas 3D premietania cíti značne nepríjemne.
7. Ak čosi nie je v poriadku s premietaným filmom, premietač s tým nemôže nič urobiť – pretože tam nie je
V premietacej kabíne zvyčajne počas filmov už nik nesedí a premietanie filmov je vopred naprogramované. Takže, ak sa niečo s premietaným filmom deje, nespokojné pokrikovanie na plátno sa úplne míňa účinkom.
Pokiaľ je teda obraz rozmazaný, nesprávne vycentrovaný, alebo je nejaký iný problém, nezostáva divákom nič iné, než vstať zo sedadla a ísť upozorniť zamestnancov kina mimo sály.
8. Počas víkendových nočných premietaní môžu byť v sále odpadky
Medzi jednotlivými premietaniami sú síce krátke prestávky, tie však ani zďaleka nestačia na to, aby zamestnanci kina vyčistili sálu dostatočne. Je teda viac než možné, že ak kino navštíviš počas víkendového večera, natrafíš na lepkavú podlahu či na žuvačku pod svojím sedadlom.
Ak ti na čistote veľmi záleží, doporučuje sa navštíviť kino skôr dopoludnia a úplne sa mu vyhnúť počas piatkových a sobotných večerov, keď sa tam chystá väčšina národa.
9. Ľudia sa v kinách často hádajú
Premietacia sála síce na prvý pohľad pôsobí ako tiché (mimo filmu) a takmer bezkontaktné miesto, navyše sa ani nezdá, že by tam bolo veľa dôvodov na nejaké zvady, pokiaľ niekto nemá extra veľkú potrebu za každú cenu brániť svoj milovaný film alebo mu prekáža veľká hlava iného návštevníka sediaceho priamo pred ním.
Preto môže byť prekvapujúce, že sa tam ľudia dokážu riadne pochytiť, či už preto, že niekto má tú drzosť a veselo si počas filmu telefonuje alebo príliš nahlas chrúme tie nešťastné pukance. Dôvody sa jednoducho vždy nájdu.
10. Divákov sledujú
Film je už síce natočený, ale v niektorých kinách kamery stále bežia a mieria priamo na sedadlá divákov. Dôvodov je viacero: bezpečnosť ako taká, zabrániť práve spomínaným hádkam či pirátstvu, alebo aj trochu schladiť príliš rozvášnené páriky. Radšej na to nabudúce pamätaj, až sa rozhodneš počas filmu nevinne pošpárať v nose.
Zdroj: brightside.me
