Josif Vissarionovič (Džugašvili) Stalin (†74) bol známy svojou krutosťou a tvrdými metódami. Aktívne presadzoval tvrdý režim a radikálne čistky, s jeho menom sa spájajú rekreačné tábory (gulagy) . Podľa niektorých odhadov mal na svedomí až viac ako 60 miliónov životov.
Jeho cesta k moci sa začala v roku 1922, keď sa stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany. Táto funkcia mu umožnila vytvoriť si sieť lojálnych podporovateľov. Stalin si postupne upevňoval svoju pozíciu prostredníctvom vykonštruovaných procesov, kde boli obvinenia založené na vymyslených dôkazoch a vynútených priznaniach získaných brutálnym mučením.
Stalin sa definitívne chopil moci, keď úspešne odstavil svojho najväčšieho súpera, Leva Trockého, ktorého za oceánom dokončili vyslaní nohsledi povestným sekáčikom na ľad. Existujú však aj ďalšie, menej známe fakty o Stalinovom živote, ktoré je dobré mať v povedomí.
Na obrazy nahých mužov kreslil detinské poznámky
Stalin sa zvláštnym spôsobom zabával na obrazoch nahých mužských aktov. Kreslil na ne detinské poznámky, ktoré umiestňoval priamo na intímne partie alebo vedľa nich. Tieto jeho čmáranice mali často podobu sarkastických či výhražných odkazov, namierených proti jeho vlastným súdruhom alebo nepriateľom.
„Radek, ty ryšavý bastard! Keby si nečúral proti vetru, bol by si ešte nažive,“ znie jeden text umiestnený vedľa svalnatého mužského aktu.
Dodnes existuje niekoľko takto upravených umeleckých diel. Niektoré z nich boli predstavené verejnosti v Moskve v roku 2009. Na jednom z obrazov je muž, ktorý jednou rukou siaha na svoje „páčidlo“. Stalin naň červeným perom pripísal poznámku: „Prečo taký tenký, Michail Ivanich? Choď pracovať. Masturbácia nie je práca. Začni robiť marxizmus!“
Ďalší obraz zachytáva muža v Adamovom rúchu, ktorý zamyslene hľadí na ležaciu nahú ženu. Ani toto dielo Stalin nenechal bez sarkastickej poznámky: „Ty idiot! Zabudol si, čo máš robiť?“
Niektorí historici tvrdia, že táto Stalinova záľuba a detinský zmysel pre humor môžu byť znakom homofóbie alebo skrytej homosexuality. Iní odborníci zas tvrdia, že išlo len o súčasť jeho osobnosti a upozorňujú na bežnosť podobných poznámok medzi vtedajšími sovietskymi politikmi.
Chcel zavraždiť Johna Wayna
Stalin bol vášnivým fanúšikom filmov. Sledoval ich vždy, keď si našiel čas medzi plánovaním globálnej nadvlády a likvidáciou vlastných ľudí. Nevyhýbal sa ani americkej kinematografii. V tej dobe žiaril na filmovom plátne John Wayne, ktorý bol zároveň aj miláčikom žien.
Wayne bol symbolom amerického drsného kovboja. Nikdy sa netajil svojou otvorenou nenávisťou voči komunizmu, čo ho dostalo do konfliktu s mnohými. Stalinových priaznivcov jeho postoje dráždili. Na adresu Wayna preto smerovali mnohé výhražné odkazy. On ich však vždy odbil svojím typickým, ostro sarkastickým spôsobom: „Žiadni zasratí komouši ma nevystrašia!“
Kombinácia Wayneovej obrovskej popularity a jeho otvorenej kritiky komunizmu bola pre Stalina neprijateľnou hrozbou. Sovietsky diktátor preto rozhodol, že americká ikona musí zmiznúť zo scény a nasadil naňho agentov KGB.
Keď sa hercovi donieslo, že Rusi ho chcú mŕtveho, nebolo mu do smiechu, ale nezdupkal. Vďaka informátorom, od ktorých vedel miesto a čas, bol pripravený. Keď za ním prišli popravcovia vydávajúci sa za mužov v čiernom (FBI), čakalo ich Waynovo komando. Podľa dostupných informácií ich zobrali na odľahlú pláž, držali im pri hlave zbrane so slepými nábojmi a počítali do troch, kým vystrelili. Agentom trvalo niekoľko sekúnd, kým si uvedomili, že nie sú mŕtvi.
Sovietski agenti boli takí vydesení pri predstave návratu domov, že radšej zradili vlastnú krajinu. Rozhodli sa spolupracovať s Američanmi a stali sa z nich informátori FBI.
Pravdivosť tejto udalosti potvrdil po Stalinovej smrti sa dokonca sám jeho nástupca, Nikita Chruščov. Osobne stretol s Johnom Wayneom a pri tejto príležitosti sa mu oficiálne ospravedlnil za to, že sovietska tajná služba plánovala jeho likvidáciu. Zároveň mu oznámil, že tento príkaz bol definitívne zrušený.
Zvodca bez zábran
Stalina často opisujú ako nepríťažlivého samotára, ktorého zaujímala iba moc. Na milostné aféry vraj nemal čas. Pravda však bola úplne iná. Najmä v mladosti bol známy sukničkár, ktorý sa držal pravidla, že vek partnerky preňho nehrá rolu. Jeho sexuálne eskapády boli verejným tajomstvom. Z kvanta mladých mileniek vyniká meno Lídia Perepryginova.
Keď mal 35 rokov, vyhostili ho za revolučné aktivity na Sibír. Tu sa usadil v mestečku Kureika, v ktorom žilo dokopy 67 obyvateľov. Zahľadel sa do 13-ročnej Lídie a začal s ňou potajomky súložiť. Keďže mesto to bolo malé, klebety sa rozšírili veľmi rýchlo – najväčším problém bol, samozrejme, nízky vek tínedžerky.
Bratia mladej Lídie mali na Stalina ťažké srdce, hlavne po tom, ako ju neplánovane priviedol do druhého stavu. Lídiini bratia ho za tento čin znenávideli. Navyše mu problémy spôsoboval aj miestny strážnik, ktorý mu hrozil trestným stíhaním za zneužívanie neplnoletej. V drsnom prostredí pri polárnom kruhu si Stalin rýchlo uvedomil, že ak chce prežiť bez ďalších komplikácií, musí situáciu vyriešiť. Sľúbil preto, že si Lídiu vezme za manželku hneď, ako dosiahne plnoletosť, aby sa vyhol väzeniu.
V decembri 1914 Lídia porodila dieťa, ktoré však krátko po narodení zomrelo. Josif Stalin sa tak potomka nedočkal, z čoho nejak zvlášť smutný nebol. V pomere s mladou dievčinou pokračoval, až kým neootehotnela druhýkrát. Vtedy vzal Stalin nohy na plecia a ušiel.
Lídia porodila v apríli 1917 syna Alexandra, ktorého Stalin nikdy nevidel. Neskôr sa vydala za miestneho obyvateľa Yakovа Davydovа, s ktorým mala ďalších osem detí. Stalinov syn Alexander Jakovlevič Davydov, ktorý dostal meno po adoptívnom otcovi, sa neskôr stal majorom Červenej armády.
Potraty aj samovražda
Josif Stalin bol veľmi aktívny milenec, ktorý často ženám sľuboval manželstvo, len aby ich dostal do postele. Keď ho jedna prestala baviť, okamžite si našiel inú. Svojich mileniek sa nevzdal ani po uzavretí manželstva, jednou z jeho manželiek bola ja Nadežda Allilujevova. Tú počas spoločného života mal donútiť podstúpiť minimálne 10 potratov a ako vrchol všetko vraj kvôli nemu spáchala samovraždu.
Medzi Stalinove najznámejšie milenky patrila aj Valja Istomina, ktorá bola pôvodne jeho slúžkou. Ich vzťah trval dlhých 17 rokov. Toto spolužitie však narušil incident, keď ju znásilnil veliteľ Stalinovej ochranky. Ani po tomto incidente ho neopustila. Naopak, po Stalinovej smrti ho oplakávala a tvrdila, že lepšieho muža nikdy nestretla.
Chcel stvoriť armádu neporaziteľných ľudoopov
Stalin dal súhlas na kontroverzné pokusy biológa Iliju Ivanova. Ten sa snažil vytvoriť hybrida človeka a opice. V rámci svojho experimentu získal pod zámienkou medicínskej starostlivosti tri šimpanzie samice. Tieto zvieratá následne oplodnil ľudskými spermiami. Pokus však skončil neúspešne – žiadny chlpatý potomok sa nenarodil.
Po neúspechu so šimpanzmi sa Ivanov rozhodol svoj prístup obrátiť. Bez vedomia nič netušiacich žien ich začal oplodňovať šimpanzími spermiami. Informácie o jeho pochybných pokusoch sa však rýchlo rozšírili a vyvolali medzinárodný škandál. Výsledkom bolo, že Ivanova z Guyany vyhodili ešte skôr, než svoj výskum stihol dokončiť.
Po neúspechu v zahraničí pokračoval Ivanov so svojimi bizarnými pokusmi priamo v Rusku. Tentoraz získal päť dobrovoľníčok, ktoré boli ochotné podstúpiť oplodnenie spermiami orangutana. Jeho plány však nečakane zmarila smrť orangutana Tarzana, ktorý bol jediným zdrojom potrebného materiálu. To už bolo priveľa aj pre Stalina, ktorému došla trpezlivosť. Ivanova preto v roku 1930 zatkla sovietska tajná polícia počas rozsiahlych čistiek medzi vedcami. Skôr než stihol nájsť inú cestou k naplneniu svojich vedeckých vízií, poslali ho do vyhnanstva v Kazachstane, kde o niekoľko rokov neskôr zomrel.
„Chcem novú neporaziteľnú ľudskú bytosť, necitlivú na bolesť, odolnú a ľahostajnú ku kvalite potravín, ktoré konzumuje,“ opisoval Stalin svoju túžbu po superbojovníkoch schopných pracovať aj v extrémnych podmienkach. Chcel vytvoriť neporaziteľnú armádu.
Deťom svojich obetí menil mená, aby vymazal ich pôvod
V rámci programu Veľká čistka (1936 až 1938) Stalin rozpútal teror, ktorý postihol milióny nevinných ľudí. Najskôr sa zbavoval politických rivalov, no postupne začal likvidovať aj roľníkov, príslušníkov menšín, umelcov, vedcov, intelektuálov či spisovateľov. Smrťou či vyhnanstvom sa však jeho krutosť nekončila. Rozhodol sa utrpenie obetí ešte znásobiť. Ich rodiny a najmä deti sa stali obeťou ďalšieho ponižovania. Stalin ich dokonca pripravil aj o vlastnú identitu, keď im zmenil mená a násilne ich pridelil novým rodinám, aby zabudli, kým boli ich rodičia.
Uvedomoval si, čo robí?
Existujú dohady, že Stalinova krutosť bola dôsledkom ochorenia. Trpel totiž vážnou chorobou – arteriosklerózou, pri ktorej sa v mozgových tepnách ukladá plak a tuk, čo spôsobuje ich tvrdnutie. Tento zdravotný problém mal zásadný vplyv nielen na jeho fyzický stav, ale pravdepodobne aj na psychiku. Tvrdnutie mozgových tepien sa totiž spája s poruchami správania a môže výrazne podporovať paranoidné a agresívne správanie. Stalin sa zrejme postupne menil z človeka s tvrdou povahou na osobu s výraznými paranoidnými sklonmi.
Otázka, či jeho krutosť bola spôsobená chorobou mozgu, alebo len jeho charakterom, zostáva otvorená. Jednoznačné sú však faktické dôsledky jeho činov – milióny zničených životov.
