Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Nedeľa 29.1.2023
sk
Gašpar
cz
Zdislava
, Zdeslava

Mozog je bezpochyby jednou z najfascinujúcejších súčastí ľudského tela. A hoci ste sa o ňom aj o nervovej sústave ako takej nepochybne učili na biológii, predsa len o ňom nevieš všetko. Preto sme si pre teba pripravili niekoľko zaujímavostí, ktoré ti ho ukážu zase raz v inom svetle. Nech sa páči.

1. Mozog necíti bolesť

Ľudský mozog prijíma bolestivé impulzy z celého tela, sám osebe však bolesť necíti. Nemá na to vyvinuté receptory. Nedokáže rozpoznať zmeny teploty, tlaku ani zásahy do tkaniva, vďaka čomu sú neurochirurgovia schopní operovať mozog aj za bdelého stavu pacienta. A vôbec ho to nebolí.

2. Prevažnú časť mozgu tvorí voda

Ak sa chceme baviť o percentách, potom je to zhruba osemdesiat. To je viac ako dve tretiny. Práve preto je mozog veľmi citlivý na dehydratáciu a nedostatočný prísun tekutín nám spôsobuje veľké problémy. Nevoľnosť, bolesť hlavy, stres, poruchy spánku či neschopnosť sústrediť sa… to všetko môže mať na svedomí skutočnosť, že tvoj mozog je jednoducho smädný.

Shutterstock

3. Tvoj mozog sa rozhodne ešte skôr ako ty

Až o desať sekúnd skôr. Vedcom z nemeckého inštitútu Max Planck Institute sa počas výskumu podarilo zistiť, že náš mozog sa rozhodne, čo bude robiť, až o desať sekúnd skôr ako my, vďaka čomu sa im podarilo pravdivo predpovedať odpovede väčšiny respondentov. John-Dylan Haynes, ktorý výskum viedol, označil toto zistenie za dramatické. „Desať sekúnd je pri ľudskom mozgu ako sto rokov,“ povedal.

4. Ak je tvoj mozog presvedčený, že umieraš, naozaj môžeš umrieť

Voodoo death syndrome, inak zvaný aj psychogénna či psychosomatická smrť, je jav, pri ktorom sa – laicky povedané – mozog následkom silného emocionálneho šoku vypne. Človek následne umiera. V roku 1942 termín ustanovil lekár Walter Cannon. Vo svojej psychologickej štúdii sa snažil dokázať, že negatívne emócie (ako napríklad strach) dokážu človeka natoľko ovplyvniť, až stratí kontrolu nad vlastným telom.

Za dva najznámejšie prípady sa považujú pacienti lekárov Jamesa L. Mathisa z roku 1964 a Cliftona K. Meadora z roku 1992. Mathis sa snažil vyliečiť pacienta, ktorý tak silno veril, že ho jeho vlastná mama prekliala, až mu to bolo osudným. Meadorovi zase skrížil cestu onkologický pacient, ktorý veril, že umiera na rakovinu. Pitva však ukázala, že rakovinu nemal. Za jeho nešťastným koncom tak s najväčšou pravdepodobnosťou stálo jeho presvedčenie, že umiera.

Shutterstock

5. Mozog je veľmi náročný na údržbu

Aj napriek tomu, že tvorí zhruba len tri percentá našej celkovej hmotnosti, chamtivo si privlastňuje až 30 percent krvi, ktorú pumpuje srdce. To je dosť. „Ľudský mozog je ako to otravné rozmaznané dieťa, ktoré je však na druhú stranu veľmi bystré,“ hovorí Bennet Omalu, forenzný patológ z University of California. A má pravdu. Koniec-koncov, trvá mu predsa len 1/10000-inu sekundy, kým zareaguje na prijatý podnet.

6. Človek nevyužíva len desať percent celkovej kapacity mozgu

Je to mýtus. V skutočnosti mozog funguje naplno nepretržite, dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni, a to dokonca aj počas spánku. Vtedy prekvapivo ešte viac. Za normálneho chodu telo využíva alfa a beta vlny, vďaka ktorým ostávame bdelí. Počas spánku, najmä teda v jeho počiatočnom štádiu, sa tieto vlny menia na theta, ktoré majú väčšiu amplitúdu. Mozog teda fičí na plné obrátky.

Shutterstock

7. Vďaka mozgu môžeš „vidieť“ cez uši

Nie tak úplne, ale predsa. Neuroplasticita alebo plasticita mozgu je schopnosť, vďaka ktorej sa centrum našej nervovej sústavy neustále mení v závislosti od prijatých a spracovaných informácií. Je to vskutku fascinujúca vec.

V roku 2011 sa jej venovali aj vedci z Univerzity v Montreale a zobrali si na paškál dve skupiny ľudí – tých, ktorí už od malička nemajú zrak, a tých, ktorí majú oči v poriadku. Počas výskumu sa im podarilo zistiť, že časť mozgu slepých jedincov, ktorá sa za bežných okolností spája s očami, sa u nich napojila na uši. Zaujímavé, nie?

8. Mozgová aktivita je rovnako jedinečná ako odtlačok prstov

Odtlačok prsta, psí ňufák a po novom sem spadá aj mozgová aktivita. Do kategórie unikátnych faktorov, ktoré sa od jedinca k jedincovi líšia. Píše sa tak vo vedeckej štúdii uverejnenej v denníku Nature Neuroscience, ktorú odborníci vykonávali na stovke náhodných subjektov. Vďaka ich mozgovej aktivite sa im podarilo odhaliť zaujímavé poznatky o ich inteligencii a osobnosti, čo môže mať obrovský vplyv na budúce využitie MRI skenov.

Shutterstock

Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Michaela Molnárová
Som také ukecané malé pivo, ktoré miluje zvieratká a za trojuholník vegánskej pizze by ťa pokojne aj prešlo traktorom. Neriskuj. Na EMEFKA tvorím už nejaký ten piatok, preto v mojom portfóliu nájdeš naozaj všeličo. Mojou špecialitkou sú vzťahové záležitosti, mužsko-ženské peripetie a ľudské príbehy, ale pred nejakým tým internetovým virálom tiež nebudem utekať
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Trending
PREMIUM
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť