Kinematografia sa od počiatku spoliehala na to, ako dokáže kameraman ovládať svoj nástroj. Dnes sa však pod termínom „cinematography“ myslí nielen kamera, ale aj paleta farieb, kamerové pohyby a mnoho ďalších prvkov, ktoré dotvárajú celkový vzhľad filmu. Vizuálne premyslené filmy neraz práve preto stavia na svoj originálne pojatý obraz, schopný sám osebe niesť celú podstatu príbehu aj atmosféru.
Samozrejme, skvelo vyzerajúcich filmov sú stovky, ba až tisícky. Nejeden film z tých, ktoré vyhrali Oscara za najlepšiu kameru, sa do tohto zoznamu nedostal. Medzi vizuálne premyslené filmy radíme diela so sofistikovaným vizuálnym štýlom. Takým sofistikovaným, že ak by si zastavil film v hociktorom bode, pravdepodobne by ti pred očami vznikol obraz. Už len zarámovať.
Samozrejme, tento výber treba brať s rezervou. Na svete existuje armáda skvelo vyzerajúcich filmov, ktoré možno spomenieme v inom článku.
Blade Runner 2049
Blade Runner 2049 z roku 2017 tu jednoducho musí byť. Hádzať chválu na kameramana tohto filmu je zbytočné, no treba ho spomenúť. Ide o jedného z najlepších kameramanov všetkých čias Rogera Deakinsa. Ten vyhral dvoch Oscarov za sebou vďaka Blade Runnerovi a vojnovému filmu 1917. Jeho práca sa odzrkadlila aj na iných ikonických dielach, ako napríklad bondovka Skyfall.
Blade Runner 2049 od Denisa Villeneuva je vizuálnou hostinou. Futuristické rozpadajúce sa mesto pôsobí špinavšie než kedykoľvek predtým. Neóny prerývajú neustály dážď a Deakinsova hra svetiel v megalomanských stavbách vytvára pocit, že sme skutočne v prehnitej budúcnosti. Musíme zo stola zmiesť najväčšie moderné esá, ktoré si svojou kamerou vyslúžili miesto v histórii kinematografie.
The Batman
Medzi vizuálne premyslené filmy nepochybne patrí aj The Batman z roku 2022. Režisér Matt Reeves a kameraman Greig Fraser vytvorili pre temného rytiera taký originálny vizuálny štýl, až si ľudia nevedia predstaviť iný štýl natáčania Batmana. Špinavé, rozostrené, intímne, rýchle, ale aj jemné a pestré. Mesto sa namáča v daždi, všade je tma, avšak keď konečne zasvieti slnko, je to oslepujúco nádherné.
Fraser mal za film získať Oscara, a tak budeme dúfať, že keď do kín konečne dorazí pokračovanie, už sa to podarí. Cez inovatívny štýl, ktorý pripomína skôr „undergroundovú“ filmovú tvorbu, sa The Batman stal pre mnohých jedným z najlepších superhrdinských filmov všetkých čias.
Treba spomenúť aj fakt, že Fraser spolupracoval na filmovej sérii Dune od Denisa Villeneuva, a zaradili by sme ju sem, keby nenatočil Batmana, kde sa s kamerou rozhodne viac vybláznil.
The Grand Budapest Hotel
The Grand Budapest Hotel z roku 2014 je ikonickým a zas a znova ojedinelým dielom režiséra Wesa Andersona. Ten si už vo svete spravil meno detailného, sofistikovaného a maximálne trpezlivého režiséra s jedinečným štýlom. Nikto ho nedokáže napodobniť, a keď sa o to pokúsi, okamžite je obvinený z toho, že Andersona vykráda. Dať dokopy toľko hercov, kulís, farieb a kamerových ťahov musí dať poriadne zabrať.
Anderson a jeho dvorný kameraman Robert Yeoman už ale spolupracujú nejaký ten čas. Tvoria spolu zázraky. The Grand Budapest Hotel má jeden z najoriginálnejších vizuálnych štýlov. Všade je symetria, farby sú jemné, tlmené, až dokým sa neobjaví dramatická červená.
Všetko to ale patrí k Andersonovmu štýlu. Postavy rozprávajú svojím štýlom, hýbu sa rovnakým štýlom, kamera ide taktiež tým štýlom a mohli by sme pokračovať už naveky.
Nosferatu
Nosferatu z roku 2024 je majstrovským dielom Roberta Eggersa. Ide o remake legendárneho rovnomenného filmu z roku 1922. Dúfame, že si ho už videl, drahý čitateľ. Aj pôvodný film, aj remake. Eggers sa vždy spoliehal na veľmi premyslené kamerové ťahy, pôsobivé farby a hru s tieňmi. Svoju geniálnu spoluprácu s Jarinom Blaschkem predviedol už v predošlých filmoch The Northman, The VVitch a The Lighthouse.
V každom jednom filme sa pokúšali prísť s čo najlepšou metódou, ako vo filme pracovať s tmou. V Nosferatu, Eggersovom najviac osobnom filme, sa im podarilo svoju hru s tmou a kamerou samotnou dosiahnuť na vrchol. Kamera sa veľakrát správa ako samostatná entita, putuje cez tmu, objavuje sa tam, kde by nemala, a tma, nuž, tma tu hrá zo všetkých Eggersových filmov asi najdôležitejšiu úlohu.
The Color Of Pomegranates
The Color Of Pomegranates z roku 1969 sa medzi vizuálne premyslené filmy stavia s kráľovskou gráciou. Legendárny sovietsko-gruzínsko-arménsko-ukrajinský filmový režisér Sergej Paradžanov je spájaný s tvorbou páru najkrajších filmov všetkých čias, no zároveň aj komunizmom, ktorý jeho kariéru potopil. Niekoľko rokov sa potĺkal väzeniami, jeho filmy boli cenzurované a veľakrát to vyzeralo tak, že zanikne bez toho, aby tu niečo zanechal.
Avšak, podarilo sa mu to. The Color Of Pomegranates je filmom bez deja. Sledujeme život básnika, ktorý sa nám pred očami odohráva v takmer statických obrazoch naplnených poetikou a netradičnou krásou. Film si v čase svojej premiéry vytrpel dosť kontroverzie, avšak vytrval aj to, aj cenzúry, aby bol dnes oslavovaný.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
