Galanta je spätá s menom Karol Duchoň viac, než si možno uvedomujeme. Práve z tohto mesta pochádzal spevák, ktorého hlas rozochvieval generácie Slovákov a ktorý dodnes žije v našich srdciach cez nesmrteľné hity ako Smútok krásnych dievčat, V dolinách či Mám ťa rád.
Aj preto sa mesto Galanta s hrdosťou ujalo predpremiéry filmu DUCHOŇ, ktorý mal byť poctou tomuto výnimočnému umelcovi. Premietanie sa malo uskutočniť už v nedeľu, 27. júla, no pre nepriaznivé počasie ho presunuli na utorok, 29. júla.
Počas večera zaznel aj emotívny koncert Adriana Fahna (krstného syna Karola Duchoňa), ktorý ľudí doslova zdvihol zo sedadiel. No ako priznáva primátor mesta Peter Kolek, práve film samotný v ňom zanechal trpkú pachuť.
„Film ma hlboko zasiahol – a žiaľ, nie v pozitívnom zmysle,“ priznáva. Režiséri sa podľa neho rozhodli pre jednostranný pohľad, ktorý ukazuje Karola Duchoňa cez prizmu osobných zlyhaní, závislostí a temných stránok života. To pozitívne – jeho výnimočný spevácky talent, charizmu, obrovskú popularitu a vplyv na slovenskú hudbu – „bolo, žiaľ, takmer bagatelizované“, dodáva.
(Nielen) Galanťanov tento obraz bolí
Mnohí diváci možno film vnímajú ako realistický portrét umelca. No pre obyvateľov Galanty, ktorí Karola Duchoňa nevnímajú ako vzdialenú celebritu, ale ako svojho, bolo toto spracovanie bolestivé.
„Možno ľudia z iných miest či krajín budú film vnímať inak – ale my, Galanťania, ktorí ho považujeme za svojho, sme z tohto obrazu cítili bolesť. Film sa nás dotkol. Osobne, ľudsky, miestne,“ vysvetľuje primátor.
V Galante dodnes stojí busta Karola Duchoňa, mestom sa nesú jeho spomienky, piesne, aj ulice sú po ňom pomenované. „V Galante nemáme veľa takých výnimočných mien ako Esterházyovci, Zoltán Kodály či Karol Duchoň. O to viac si ich musíme vážiť a dôstojne uchovávať ich odkaz,“ dodáva Kolek s dôrazom, že umelecký prínos Duchoňa nemožno zredukovať len na jeho démonov.
„Nerobme si o Karolovi obraz len cez prizmu trápenia“
Hoci podľa neho tvorcovia filmu možno nechceli ublížiť, výsledok v mnohých Galanťanoch otvoril staré rany. Duchoňov život nebol jednoduchý – no ani taký jednostranný. Bol plný vášne pre hudbu, obdivu zo strany verejnosti, výnimočných výkonov a piesní, ktoré prežili desaťročia.
„Karol si zaslúži viac než len pohľad cez trápenie. Ďakujem všetkým, ktorí si film prišli pozrieť – ale prosím, nerobme si o Karolovi obraz len na základe tohto filmu,“ vyzýva Kolek.
Pod príspevkom sa strhla diskusia
Príspevok primátora Petra Koleka nenechal Galanťanov chladnými. Pod jeho príspevkom sa strhla perná diskusia, pod ktorou sa už teraz nachádza takmer 100 komentárov. Medzi ľuďmi najviac zarezonoval tento komentár: „Môj otec mi rozprával o Karolovi ako o svojom kamarátovi. Duchoňoví totiž bývali nad nimi. Opisoval ho ako chalana, ktorý si na úplnom počiatku chodil k nim požičať gitaru, pokiaľ nemal svoju. Sadol si pred barák a drtil tón za tónom. V kuse na prašiaku a kdekoľvek hral a skúšal. Bol zanietený pre hudbu, no mal cestu vopred určenú na svoj osud. Bol to nešťastný dobrák… Každý poznáme jeho osud, no a film sa zameral na to, čo ho dostalo na kolená, a nie na to, čo ho dostalo hore.“
O podobný názor sa podelila aj ďalšia používateľka: „Neviem, či preto, že , Karči‘ bol náš, som nebola nezaujatá, ale pre mňa film veľké sklamanie napriek geniálnemu Plevčíkovi. Premrhaná šanca ukázať jeho život bohéma, ktorý si život užíval. Kľudne aj s tými nepríjemnými vecami, ale ukázať ho len ako alkoholika, a miestami dokonca hlúpeho, mi pripadalo až dehonestujúce.“
V podobnom duchu sa nesie aj zvyšná stovka komentárov, v ktorých sa opakuje rovnaký motív – ľútosť nad jednostrannosťou filmu a potreba ukázať Karola Duchoňa v celej jeho ľudskej a umeleckej pravde.
Ľudia, ktorí si ho pamätajú ako milého dobráka s nenapodobiteľným hlasom, len ťažko znášajú pohľad, ktorý z neho robí len tragickú postavu. Lebo za každým démonom, ktorého mal, tu zostal hlas, ktorý nás sprevádza dodnes. A ak niečo prežije dekády, nebola to troska. Bola to legenda.
