Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Sobota 20.4.2024
sk
Marcel
cz
Marcela

Pokiaľ máš počas vianočných sviatkov chuť na výlet do kina, možno ťa zaujme práve nová biografická dráma Amundsen. Tá nám vyrozpráva životný príbeh jedného z najväčších a najznámejších bádateľov Roalda Amundsena. Kto to vlastne bol a aký bol jeho život?

Presne to sa dozvieš v tomto článku. Ako bonus sme pre teba pripravili aj niekoľko informácií o spomenutej snímke. Tá dorazí do našich kín už 26. decembra 2019.

1. Kto vlastne bol Roald Amundsen?

Roald Engelbregt Gravning Amundsen bol nórsky dobrodruh a polárny bádateľ. Narodil sa 16. júla 1872 v rodine nórskych lodiarov. Ako 15-ročný si zamiloval knižné spracovania arktických expedícií Sira Johna Franklina a veľký vplyv naňho mal aj prechod Grónskom, ktorý podnikol významný prieskumník Fridtjof Nansen v roku 1888.

Sám Amundsen viackrát tvrdil, že práve tieto udalosti jeho život definitívne nasmerovali k tomu, aby sa sám stal polárnym bádateľom.

Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Roald_Amundsen#/media/File:Amundsen_in_fur_skins.jpg|

2. Belgická expedícia

Prvé expedície Amundsen podnikol v rokoch 1897 – 1899, konkrétne sa zúčastnil belgickej antarktickej expedície, ktorú viedol Adrien de Gerlache. Zaujímavosťou je, že stačilo málo a celá posádka mohla skončiť s veľkými zdravotnými ťažkosťami. Hrozilo im totiž, že dostanú skorbut, chorobu, ktorá je spôsobená nedostatkom vitamínu C v potrave.

Našťastie, na palube sa však nachádzal aj americký lekár Frederick Cook, ktorý si bol vedomý rizika a lovil zvieratá, aby mala posádka dostatok potrebných živín.

3. Amundsen ako veliteľ

V roku 1903 viedol Roald Amundsen svoju prvú expedíciu. Ako prvý na svete uskutočnil severozápadný priechod medzi Atlantickým a Tichým oceánom. V kanadskom teritóriu Nunavut následne strávil dva roky skúmaním ľadovcov a tamojšej krajiny.

Zaoberal sa tiež štúdiom spôsobu života miestnych obyvateľov. Špeciálne ho zaujímali ich techniky a spôsoby, ako prežiť v nehostinných podmienkach. Tieto poznatky mnohokrát využil aj pri svojich ďalších cestách.

Library of Congress’s Prints and Photographs division/Wikimedia Commons (https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Roald_Amundsen_1.png)

4. Južný pól

Amundsen pôvodne plánoval dobyť severný pól, ale toto prvenstvo mu znemožnil výskumník Robert Peary, ktorý ho dosiahol skôr. Amundsen teda obrátil svoju pozornosť na južný pól a v roku 1910 sa vydal do Antarktídy. Expedícia nebola úplne jednoduchá, keďže musel nájsť vlastnú trasu, ktorá viedla cez Antarktické vrchy.

Počas cesty si Amundsen a ďalší členovia výpravy stavali podporné tábory a pripravovali nevyhnutné vybavenie (hlavne sane).

Olav Bjaaland/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Roald_Amundsen#/media/File:Aan_de_Zuidpool_-_p1913-160.jpg)

K južnému pólu sa vydali v októbri 1911. Historický úspech dosiahli 14. decembra toho istého roku. Práve vtedy Roald Amundsen a jeho tím ako prví ľudia na svete dosiahli južný pól. Stojí za zmienku, že k južnému pólu v tomto období smeroval aj britský bádateľ Robert Falcon Scott, išiel však po inej trase. Amundsen a jeho tím ho predbehli o celých 35 dní.

Celkovo trvalo Amundsenovi dosiahnutie Pólu 99 dní. Za ten čas prešiel asi 3 000 kilometrov. Verejnosť sa o tomto úchvatnom triumfe dozvedela 7. marca 1912.

5. Ďalšie expedície

Po svojom veľkom triumfe na južnom póle Amundsen naďalej pokračoval v bádateľskej činnosti. V roku 1918 sa na lodi Maud pokúšal preskúmať severovýchodný priechod. Táto výprava sa však neskončila úspechom.

V roku 1925 uskutočnil Amundsen vôbec prvý prelet Arktídy vo vzducholodi Norge. Amundsen sa tak stal vôbec prvým bádateľom, ktorému sa podarilo dosiahnuť oba póly Zeme.

Anders Beer Wilse/Wikimedia Commons (https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Amundsen-in-ice.jpg)

6. Záver života

Dátum Amundsenovho úmrtia nie je presne známy. Všeobecne sa uvádza 18. jún 1928, keďže to bol práve deň, keď zmizol počas záchrannej misie v Severnom ľadovom oceáne. Vo svojom lietadle Latham 47 Amundsen spolu so svojimi spoločníkmi, nórskym a francúzskym pilotom a ďalšími tromi Francúzmi, hľadali nezvestných členov havarovanej vzducholode Italia. Už nikdy sa však nevrátili.

Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že Amundsenovo lietadlo v hmle havarovalo v Barentsovom mori a žiadny z členov posádky neprežil. Telá Amundsena a jeho kolegov sa nikdy nepodarilo nájsť.

Preus Museum/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Roald_Amundsen#/media/File:Roald_Amundsen_Svalbard_1925.jpg)

7. Osobnosť a povaha

Amundsenovi priatelia, ako aj odborníci na jeho život často tohto nórskeho bádateľa popisujú ako mimoriadne odvážneho a odhodlaného muža. Nikdy nepodceňoval riziká vyplývajúce z expedícií a dôkladne sa pripravoval. Venoval sa vo veľkej úcte obyvateľom, ktorí žili v nehostinných podmienkach (napríklad Inuitom), a bol dychtivý naučiť sa od nich všetko o tamojšej krajine, jej rizikách aj o spôsoboch, ako v nej prežiť.

Tieto znalosti mu mnohokrát pomohli a tým, že si ich podrobne zaznamenával, pomohli aj mnohým iným bádateľom, ktorí prišli po ňom. Amundsena tiež jeho priatelia popisovali ako ohromne tvrdohlavého muža, ktorý nedokázal prehrávať. Podľa mnohých mal dušu umelca a rojka a praktické záležitosti, ako napríklad financovanie expedícií, vyjednávanie a organizácia, boli úplne mimo jeho schopností.

Wikimedia Commons (https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Portrett_av_Roald_Amundsen_crop.jpg)

V tomto mu bol nápomocný bádateľov praktickejší brat Leon, s ktorým mal Amundsen veľmi komplikovaný vzťah. Spolupracovali spolu viac ako 20 rokov, ale potom sa vzťahy medzi nimi naštrbili. Bez Leona by však Amundsenove výpravy často neboli vôbec možné.

8. Filmová adaptácia

V týchto dňoch prichádza aj do slovenských kín pozoruhodná biografická dráma Amundsen od režiséra Espena Sandberga. Hlavnú úlohu slávneho bádateľa si zahral Pål Sverre Hagen. Okrem neho uvidíme aj Katherine Waterston, Vojtěcha Dyka, Madsa Sjøgårda Pettersena, Oleho Christoffera Ertvaaga, Christian Rubeck či Tronda Espen Seima.

Film Amundsen odhaľuje tragické aj víťazné momenty zo života nielen tohto vášnivého polárnika, ale aj zo života ľudí, ktorí sa s ním odhodlali vydať do nepreskúmaného ľadového kráľovstva. Snímka zachytáva aj napínavé súperenie o dobytie južného pólu s britským námorným dôstojníkom a objaviteľom Robertom Scottom.

Nakrúcanie

Film sa natáčal viac než 40 dní a z toho 25 strávili filmári v Česku. V snímke tak môžu diváci v nórskom Kráľovskom paláci spoznať pražský Žofín, filmová Kráľovská geografická spoločnosť nemala sídlo v Londýne, ale v Průhoniciach, výpravu nevítali po návrate z ciest davy nórskych občanov v Osle, ale na pražskej náplavke a väčšina ateliérových scén vznikla v pražských Třeboradiciach.

„Mali sme vytipovaných niekoľko lokácií v Maďarsku a v Litve, ale napokon sme sa rozhodli pre Prahu. Natáčanie tam bolo úžasné. Napríklad nábrežie Vltavy presne zapadlo do nášho konceptu a dokonale zastúpilo nábrežie v Osle,“ okomentoval nórsky producent Espen Horn natáčanie scény, v ktorej sa z 200 českých komparzistov stalo v postprodukcii tisíckrát viac Nórov.

Prečo sa filmári rozhodli točiť práve v spoluprácii s Českom?

Bontonfilm SK

Bolo to hlavne z toho dôvodu, že v Česku, a špeciálne v Prahe, sa nachádza veľa budov a architektúry, ktorými Nórsko neoplýva. Bolo nevyhnutné, aby sme na plátno preniesli napríklad veľkoleposť pánskeho klubu v Londýne alebo Kráľovského paláca v Osle.

Toto bolo na Prahe perfektné. Ale nebol to jediný dôvod. Tým ďalším, a nemenej dôležitým, bolo množstvo talentovaných a umelecky nadaných ľudí v českej produkcii. Vedeli sme, že budeme potrebovať postaviť lietadlo, lode, člny, domy, ktoré by mali vyzerať veľmi autenticky,“ prezradil režisér Espen Sandberg.

Bontonfilm SK

Historická vernosť

Dôležitou súčasťou boli aj kostýmy, ktoré mala na starosti česká kostýmová výtvarníčka Michaela Horáčková Hořejší. Kostýmy boli historicky presné a podľa nej vytvorené podľa dobových originálov.

Išla som sa kvôli prípravám pozrieť do Osla do Múzea lode Fram, aby som si prezrela vystavené kostýmy Eskimákov a aj Roaldov expedičný oblek číslo jeden, ktorý mal ušitý z vlka,“ prezradila Hořejší. „Expedičný oblek číslo dva bol z tuleňa.“

Pokiaľ ide o vlčiu kožušinu, nebolo o čom premýšľať – ja som ale nechcela ani toho tuleňa. Nemala som z toho dobrý pocit. Spomenula som si totiž na občanov bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí sa všade radi promenádovali v tuleních kožušinách, a mne sa to vtedy zdalo nechutné.

Bontonfilm SK

Je ale pravda, že pri dobových kostýmoch sú pravé kožušiny potrebné. Mám dobrú skúsenosť s nakupovaním kožušín zo šesťdesiatych rokov a starších, pretože mám aspoň pocit, že to zviera nezomrelo kvôli nám a nášmu rozmaru. Z toho potom prešívam to, čo potrebujem, a je to aspoň trochu ekologická aktivita.“

Snímku Amundsen si budeš môcť v našich kinách vychutnať už od 26. decembra 2019.

Bontonfilm SK

Zdroj: en.wikipedia.org, pbs.org, Bontonfilm SK

Tento obsah vznikol v spolupráci s BONTONFILM a.s.


Tagy:

Dušan Šutarík
Na EMEFKA píšem hlavne o filmoch a seriáloch.
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
TOP
Trending
PREMIUM
Emefka Daily logo
Nový spravodajský web
Práve sa deje

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM. Skopíruj špeciálny odkaz a zdieľaj obsah so svojimi kamošmi.

Kopírovať odkaz

Odkaz bol skopírovaný

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM, prihlás sa do svojho konta. Ak členom nie si, využi túto možnosť a zakúp si predplatné.

Zakúpiť Zakúpiť

Blahoželáme, máš prémiových kamošov!

Tento obsah je štandardne platený, no tvoj kamoš je členom Emefka PREMIUM a obsah ti odomkol. Stačí zadať tvoju emailovú adresu.