Väčšina divákov si predstavuje filmové nakrúcanie ako nablýskaný proces plný luxusných karavanov, špičkového cateringu a umeleckej pohody. Pre niektorých vizionárov svetovej kinematografie je však pľac skôr vojnovou zónou, kde civilizované pravidlá prestávajú platiť. V tomto článku sa pozrieme na to, ako vyzerá filmové peklo.
Existujú totižto tvorcovia, ktorí neveria v silu digitálnych trikov ani v pohodlie ateliérov. Pre nich je jediným spôsobom, ako dosiahnuť absolútnu autenticitu, totálne fyzické a psychické vyčerpanie – nielen svoje vlastné, ale aj celého štábu, ktorý ich nasleduje do hlbín džungle či mrazivých pustatín.
Werner Herzog a amazonské šialenstvo
Legendárny Werner Herzog patrí medzi európskych režisérov, ktorí majú bohaté dielo, ale aj bohatý život. Počas nakrúcania rôznych snímok sa dostal do väzenia, prežíval neustále vyhrážky smrťou, bojoval o prežitie v džungli či na púšti a dokonca si kvôli prehratej stávke aj zjedol vlastnú topánku. Jeho život by stál za spracovanie do samostatného článku, no to necháme na inokedy.
Pri nakrúcaní filmu Fitzcarraldo Herzog odmietol akékoľvek makety. Fitzcarraldo rozpráva príbeh egoistického maniaka v podaní Klausa Kinskeho, ktorý chce do amazonskej džungle priniesť kultúru – rozhodne sa teda, že tam na lodi prenesie celú operu.

Herzog trval na tom, že skutočnú, 320-tonovú loď musia domorodci, ktorí boli zamestnaní filmovým štábom, vytiahnuť cez strmý zalesnený kopec v peruánskej džungli len pomocou kladiek a vlastných svalov. Počas tohto procesu došlo k vážnym zraneniam a domorodí komparzisti museli čeliť útokom nepriateľských kmeňov s lukmi a šípmi. Hotové filmové peklo.
Džungľa a Herzog verzus Kinski
Herzogovo odmietanie kompromisov viedlo k tomu, že štáb žil mesiace v podmienkach, ktoré hraničili s humanitárnou katastrofou, obklopený chorobami a neustálym nebezpečenstvom smrti. Zopár ľudí zahynulo v pralesoch, počas natáčania dokonca došlo aj k havárii vrtuľníka.
K lepšiemu stavu situácie neprispel ani fakt, že domorodci chceli Kinskeho v jednom momente zavraždiť, no Herzog to nedovolil. Kinski podľa domorodcov, ktorí žili celý život v tichu, príliš ziapal. Inak ale žiť nevedel.
Jeho vzťah s hercom Klausom Kinskim bol kapitolou samou osebe. Počas natáčania Aguirre, hnev Boží sa Kinski vyhrážal odchodom z pľacu uprostred nehostinnej divočiny. Herzog na neho vytiahol pušku a pokojným hlasom mu oznámil, že ak odíde, vystrelí mu osem guliek do hlavy a deviatu si nechá pre seba.
Kinski, vedomý si toho, že režisér to myslí smrteľne vážne, zostal a dokončil scénu. Herzog neskôr priznal, že v džungli neexistuje harmónia, len „vraždenie a boj o prežitie“, čo sa stalo aj jeho tvorivou mantrou.

Francis Ford Coppola a vietnamsko-autorský kolaps
Ikonický americký autor Francis Ford Coppola počas nakrúcania Apokalypsy na Filipínach riskoval nielen svoj majetok, ale aj duševné zdravie. Do filmu vložil všetko, čo mal, a ak by jeho snímka neuspela, zbankrotoval by a musel by pravdepodobne ukončiť svoju kariéru. Akoby stresu nebolo dosť, situáciu skomplikovali aj prírodné živly a politická situácia v krajine.
Produkciu zasiahli katastrofálne tajfúny, ktoré zničili drahé kulisy, a režisér musel čeliť faktu, že armáda mu kedykoľvek mohla vziať helikoptéry, aby bojovali proti skutočným rebelom v okolí. Coppola predal svoj dom, investoval milióny z vlastného vrecka a pod neustálym tlakom schudol 45 kilogramov. Počas nekonečných nocí v džungli trpel paranojou a niekoľkokrát uvažoval o samovražde, pričom pred štábom mával zbraňou.

V srdci temnoty alebo filmové peklo
Peklo sa nevyhlo ani hercom. Martin Sheen, vtedy mladý a pod obrovským tlakom, dostal priamo na pľaci uprostred džungle masívny infarkt a musel sa plaziť k ceste, aby privolal pomoc. Coppola, namiesto toho, aby natáčanie zastavil, bol v takej agónii, že Sheenovu hospitalizáciu tajil a pokračoval s dablérom.
Aby toho nebolo málo, Marlon Brando prišiel na natáčanie s obrovskou nadváhou a bez toho, aby si prečítal jediný riadok scenára, čo režiséra dohnalo k totálnemu zúfalstvu a prepisovaniu príbehu priamo v bahne filipínskeho pralesa. Branda však napokon donútil prečítať si predlohu a vyholiť si hlavu, po čom ho obliekli do čisto čierneho odevu, čo zakrylo jeho oblosť.

Apokalypsa bola napokon úspešná a aj keď počas jej natáčania mnohí ľudia narazili na svoje srdce temnoty, dodnes je považovaná za gigantický triumf v autorskej kinematografii. Paradoxom je, že o niečo podobné sa nedávno Coppola pokúsil zas.
Tentokrát však nešiel do džungle, ale do futuristického mesta zvaného Megalopolis. Bohužiaľ, Coppola do tejto snímky znova vsadil svoje vlastné peniaze, čo ho však v závere stálo 100 miliónov dolárov. Snímka sa takému úspechu ako Apokalypsa rozhodne neteší. Niekedy asi stačí skočiť si do „lesa“ a úspech je už na horizonte.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane





















