Tak to máme za sebou. Štvrtá séria Stranger Things k nám dorazila v dvoch častiach, pričom prvých sedem epizód sme si mohli pozrieť od 27. mája, zvyšné dve 1. júla. Recenziu prvej časti sme ti priniesli aj na EMEFKA. Ako teda dopadlo veľké finále?

Veľké finále je tu

V závere siedmej epizódy sme v prvom rade dostali nové informácie ohľadom hlavného záporáka Vecnu (Jamie Campbell Bower). K Hopperovi (David Harbour) v sovietskom väzení konečne dorazili Joyce (Winona Ryder) a Murray (Brett Gelman), zatiaľ čo Eleven (Millie Bobby Brown) zistila, že len ona môže záporáka poraziť.

Skupinka okolo Dustina (Gaten Matarazzo) sa plánuje Vecnovi postaviť, pričom nezaháľa ani Mike (Finn Wolfhard) so svojimi priateľmi…

Skrátka, bolo toho viac než dosť a boli sme celkom zvedaví, ako Dufferovci tieto linky uzavrú. Treba dodať, že prvých sedem epizód nás síce bavilo, ale rozhodne neboli bez chýb.

Čakali sme však, že prehnane dlhú stopáž tvorcovia v závere nejako rozumne odôvodnia a dostaneme skutočne strhujúce zakončenie. Ale klamali by sme, ak by sme tvrdili, že nepociťujeme mierne sklamanie…

Pecka či sklamanie?

V prvom rade sa prestrelená stopáž ukázala byť úplne zbytočná. Vôbec pre ňu nie je dôvod a tento príbeh sa dal bez väčších problémov vyrozprávať v štandardnej seriálovej dĺžke. Dva a pol hodinové finále je v tomto smere už definitívnym potvrdením toho, že Dufferovci trochu stratili súdnosť.

Posledné dve epizódy rozhodne nie sú tým epickým finále, na ktoré sme sa tešili. Ôsma epizóda je len pripravovaním si pôdy pre vyvrcholenie a deviata neponúka dostatočnú katarziu.

Namiesto toho sme sledovali postavy, ako si vylievajú srdce, počúvali dlhé monológy (vrátane obligátneho vysvetľovania plánu záporákom), pričom pátos tiekol prúdom. Tvorcovia sa navyše veľmi kostrbato snažili jednotlivé linky spojiť do jedného celku, ale príliš sa im to nepodarilo.

Rozprávanie sa tak rozpadá na rôzne kúsky rôznorodej kvality a nedokáže dostatočne zapôsobiť. Dufferovci svoj tieň neprekročili a po príbehovej stránke nám neponúkli absolútne nič prekvapivé či nové. Nemali ani odvahu na to, aby urobili radikálne scenáristické rozhodnutia ohľadom niektorých postáv, hoci snaha bola (ale ostala na pol ceste).

Finálna konfrontácia je dosť odbitá, pritom Vecna mal iste väčší potenciál. Seriál tak končí úplne štandardne a neprekvapivo a nám neostáva len sa pýtať, prečo práve tento záporák naháňal hrdinom taký veľký strach. Nehovoriac už o logických nezmysloch a hlúpom konaní postáv. Za normálnych okolností by si to možno skoro nikto nevšimol, ale pri prepálenej dĺžke to naozaj bije do očí.

Problémom tiež je, že v závere poslednej epizódy sme sa vlastne skoro nikam neposunuli. Ani vo vzťahoch medzi postavami, ani čo sa týka mytológie sveta. Veľká škoda. Zdá sa, že všetko podstatné, čo tvorcovia mali povedať, povedali v prvých troch sériách a tá štvrtá tak pôsobí ako trochu ťažkopádny datadisk. Chýba jej ľahkosť a nenútenosť jej predchodcov a až príliš sa topí vo vlastných ambíciách.

Stále dostatok kladov

Aby sme ale boli presní, netvrdíme, že štvrtá séria Stranger Things je absolútnym a totálnym sklamaním. Stále je v nej veľa dobrého. Pôsobivá retro atmosféra, skvelé postavy a vzťahy medzi nimi, väčšinou funkčný humor, kvalitná audiovizuálna stránka, mnoho odkazov na popkultúru 80. rokov, kvalitní herci…

To všetko funguje stále viac než dobre a stále je príjemné dobrodružstvá našich hrdinov sledovať. Poteší tiež, že tvorcovia vo štvrtej sérii trochu pritvrdili v hororovej atmosfére a temnote.

Pravdou ale je, že seriálu podľa nás už trochu dochádza dych a štvrtá séria trpí snahou o veľkoleposť a epickosť. Nepridáva jej ani príliš veľký počet dejových línií. Tie len trieštia divákovu pozornosť a zbytočne znižujú zážitok zo sledovania.

Štvrtou sériou si teda tvorcovia hanbu neurobili. Sme však radi, že piata séria už bude (snáď) definitívne posledná. Niežeby sme naše obľúbené postavy už nechceli vídať, ale dojiť sa tento svet nedá večne. Aspoň nie bez toho, aby sa nedostavila únava materiálu. A v nových epizódach ju už miestami dosť cítiť…