Systém sociálnej pomoci na Slovensku často pripomína chôdzu po tenkom ľade, kde jeden chybný krok alebo administratívne opomenutie môže rodinu uvrhnúť do hlbokej finančnej neistoty. Nové legislatívne nastavenia príspevku na starostlivosť prinášajú nielen dlhé čakacie lehoty, ale aj bič v podobe prísneho vymáhania preplatkov. Ako informuje web Pravda, pre poberateľov to znamená jediné: štát im už nebude kryť chrbát pri nevedomosti, ale naopak, očakáva od nich precíznosť profesionálneho účtovníka.
Rodiny, ktoré sa ocitnú v náročnej životnej situácii, musia byť pripravené na to, že štátna pomoc nemá charakter okamžitej záchrannej siete. Ak vám nárok na príspevok vznikne napríklad v marci, prvé reálne peniaze na účte môžete uvidieť až koncom mája. Úrady práce totiž využívajú zákonnú dvojmesačnú lehotu na výplatu. To v praxi znamená, že rodina musí preklenúť kritické obdobie z vlastných, často nulových rezerv.
Úrad má právo stopnúť tok financií
Okrem zdĺhavého čakania priniesla nová legislatíva aj mechanizmus „dôvodných pochybností“. Úrad má dnes právomoc kedykoľvek stopnúť tok peňazí. Môže tak urobiť vtedy, ak nadobudne pocit, že financie sa nevyužívajú správne alebo ak poberateľ zanedbá komunikáciu. Pre rodinu v kríze sa môže stať aj jeden vynechaný mesiac likvidačný. Kľúčom k plynulému vyplácaniu je preto extrémna ostražitosť pri preberaní pošty a okamžité reagovanie na každú výzvu z úradu.
Paradoxne pôsobí pravidlo o vracaní preplatkov. Ak štát pochybí v tvoj neprospech, peniaze ti síce spätne doplatí, no ak ti omylom pošle viac, začína sa nekompromisný proces vymáhania. Stačí, ak rozdiel presiahne hranicu piatich eur, a poberateľovi vzniká zákonná povinnosť sumu vrátiť.
Zákon sa pritom opiera o prísny predpoklad, že občan „musel vedieť“, že dostal peniaze neoprávnene. Tým prakticky vylučuje argument o neúmyselnom omyle.
Znepokojujúca časová lehota
Ešte znepokojujúcejšia je časová lehota, počas ktorej nad tebou visí hrozba vrátenia peňazí. Štát má tri roky na to, aby chybu odhalil a vydal rozhodnutie, no celkový nárok na vrátenie dávky zaniká až po neuveriteľných desiatich rokoch. Žiadosť o vrátenie financií tak môže pristáť vo tvojej schránke v čase, keď už dieťa, na ktoré si príspevok poberal, dávno končí základnú školu a na samotnú pomoc si si už ani nespomenul.
Napriek tvrdým pravidlám však legislatíva obsahuje aspoň jeden ochranný prvok. Príspevok na starostlivosť je zo zákona imúnny voči exekútorom. To znamená, že ak má poberateľ iné dlhy, exekútor nemôže siahnuť na tieto konkrétne peniaze určené na starostlivosť. Táto ochrana má garantovať, že pomoc skončí v rukách odkázanej osoby, no nijako nezbavuje povinnosti vyrovnať dlh priamo voči štátu, ak o tom úrad rozhodne.
Peniaze a ich monitorovanie
V praxi sa tak poberateľ dostáva do pozície, kedy musí neustále monitorovať výšku pripísaných súm. Každá nezrovnalosť, aj tá v prospech občana, by mala byť okamžite konzultovaná s pracovníkom úradu. Ignorovanie podozrivo vysokej dávky sa totiž môže po rokoch vrátiť ako bumerang, navýšený o administratívne komplikácie a nutnosť okamžitého splatenia v čase, keď na to rodina už nebude pripravená.
Tento nový režim jasne naznačuje, že štát prenáša zodpovednosť za správnosť výpočtov na plecia poberateľov. Komunikácia s úradmi sa mení z formálnej povinnosti na nevyhnutný nástroj finančného prežitia. V systéme, kde lehota na odhalenie chyby trvá dekádu, je opatrnosť jedinou cestou, ako predísť situácii, kedy sa z niekdajšej štátnej pomoci stane nečakaný a ťažko splatiteľný dlh.
