Fínsko sa v utorok oficiálne pripojilo k Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO). Severská krajina sa odovzdaním dokumentov oficiálne stala členom najväčšej bezpečnostnej aliancie na svete a zdvojnásobila tým jej hranicu s Ruskom.
Fínske členstvo predstavuje významnú zmenu v európskom bezpečnostnom prostredí. Krajina prijala neutralitu po prehre so Sovietmi v druhej svetovej vojne. Jej predstavitelia však oznámili záujem vstúpiť do aliancie krátko po tom, ako invázia ruského vodcu Vladimira Putina na Ukrajinu vyvolala obavy v susedných krajinách Ruska.
Krok je strategickou i politickou ranou pre Putina, ktorý sa dlhodobo sťažuje na rozširovanie NATO smerom k Rusku a tento argument čiastočne využil aj v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Aliancia pritom trvá na tom, že pre Moskvu nepredstavuje hrozbu.
Rusko už varovalo, že bude nútené prijať „odvetné opatrenia“ na riešenie toho, čo označuje za bezpečnostné hrozby vyplývajúce z členstva Fínska. Upozornilo tiež, že posilní svoje sily v blízkosti Fínska, ak NATO vyšle do tejto svojej 31. členskej krajiny ďalšie jednotky alebo vybavenie.
Členstvo Fínska sa stalo oficiálnym, keď jeho minister zahraničných vecí Pekka Haavisto odovzdal ministrovi zahraničných vecí Spojených štátov Antonymu Blinkenovi dokumenty ukončujúce prístupový proces. Ministerstvo zahraničných vecí USA pôsobí ako archív dokumentov NATO týkajúcich sa členstva.
Fínsko a susedné Švédsko požiadali o členstvo v NATO v máji v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, čím sa vzdali desaťročia trvajúcej neutrality. Švédske členstvo v aliancii ešte však neschválili Turecko a Maďarsko. Pre členstvo je potrebná ratifikácia od všetkých existujúcich členov NATO.
