Folklórne horory, ktoré ti ukážu veci, ktorých sa báli naši predkovia. Tvorcovia kvôli nim prekopali celé archívy a knižnice

Hororový žáner odjakživa čerpal z ľudského strachu z neznámeho. Zatiaľ čo mnohé filmy si vytvárajú vlastné svety, démonov a pravidlá nadprirodzena, existuje skupina tvorcov, ktorí sa rozhodli pátrať hlbšie – v minulosti. Namiesto vymýšľania nových príšer sa obrátili ku kronikám, ľudovým rozprávaniam, náboženským textom a starým poverám, ktorým ľudia kedysi verili ako skutočnosti.

Pre našich predkov neboli čarodejnice, duchovia či démonické bytosti iba súčasťou rozprávok. Boli spôsobom, akým si vysvetľovali choroby, prírodné katastrofy, nešťastia alebo udalosti, ktoré nedokázali pochopiť. Nadprirodzeno nebolo oddelené od reality – bolo jej súčasťou.

V minulosti existovala len veľmi tenká hranica medzi tým, čo ľudia považovali za možné, a tým, čo dnes označujeme za legendu. Tajomné javy, nevysvetliteľné úmrtia či nešťastia v rodine často dostávali nadprirodzené vysvetlenie. Strach z neznámych síl pritom nepatril iba k primitívnym poverám – ovplyvňoval rozhodnutia panovníkov, cirkevných predstaviteľov aj obyčajných ľudí. Práve táto skutočnosť robí folklórne horory také fascinujúce. Neponúkajú iba príbehy o príšerách, ale pohľad do mysle spoločností, ktoré videli svet úplne inými očami než my dnes.

Najlepšie folklórne horory preto často nefungujú preto, že ukazujú desivé monštrá, ale preto, že diváka prenesú do sveta, kde týmto bytostiam ľudia skutočne verili. Tieto filmy tak nevytvorili svoje legendy od nuly. Každý z nich vychádza z konkrétnych kultúrnych predstáv, mýtov alebo historických obáv. Ukazujú, že najväčší strach nemusí pochádzať z vymyslených tvorov, ale z príbehov, ktoré si ľudstvo rozprávalo celé stáročia a ktoré kedysi neboli fantáziou, ale vysvetlením sveta okolo nás.

Čarodejnica – keď Puritáni žili v tieni diabla

Robert Eggers, dnes už jeden z najvýraznejších hororových, ale aj historických tvorcov, svojím debutovým filmom vytvoril jedno z najpresvedčivejších filmových zobrazení strachu z čarodejníctva. Čarodejnica sa odohráva v roku 1630 v Novom Anglicku a sleduje rodinu puritánskych osadníkov, ktorých život sa začne rozpadať po tom, čo ich vyženú z náboženskej komunity. Eggers nechcel nakrútiť iba ďalší horor o bosorke, ale pokúsiť sa ukázať svet očami ľudí, pre ktorých bol diabol reálnou hrozbou.

Pri príprave filmu režisér venoval veľkú pozornosť historickému výskumu. Študoval dobové dokumenty, náboženské texty, záznamy z čarodejníckych procesov a spisy opisujúce predstavy obyvateľov Nového Anglicka v 17. storočí. Jazyk filmu je výrazne ovplyvnený dobovou angličtinou a mnohé dialógy vychádzajú zo spôsobu vyjadrovania, ktorý možno nájsť v historických textoch z daného obdobia.

Eggers sa už od počiatku svojej kariéry zameriava na to, aby preniesol diváka do temnejších časov. „Pre mňa je uspokojujúce chápať, ako žili ľudia v minulosti. Mám pocit, že ten film by nefungoval, kým by sme sa nedokázali dostať do ich nastavenia mysle a kým by sme nepochopili, že bosorky sú realita – a v tej dobe boli akceptovanou realitou,“ povedal v rozhovore pre web Awardsdaily.

Dôležité je, že Čarodejnica nepredstavuje čarodejníctvo ako modernú fantasy mágiu. Film ukazuje svet, kde ľudia verili, že nešťastie môže byť výsledkom pôsobenia satana alebo hriechu. Zmiznutie dieťaťa, zlyhanie úrody či rodinné konflikty mohli byť interpretované ako dôkaz démonického vplyvu. Aj postava kozy Black Phillip odkazuje na tradičné kresťanské predstavy o diablovi, ktorý býval často zobrazovaný v podobe zvieraťa podobného capovi.

November – estónsky svet plný duchov a Krattov

Estónsky film November režiséra Rainera Sarneta patrí medzi najunikátnejšie folklórne horory posledných rokov. Adaptácia románu Andrusa Kivirähka predstavuje krajinu, kde sa kresťanské predstavy miešajú so starými pohanskými poverami a kde nadprirodzené bytosti nie sú výnimkou, ale prirodzenou súčasťou života.

Jedným z najvýraznejších prvkov filmu sú Kratti – bytosti pochádzajúce z estónskeho folklóru. Podľa ľudových predstáv išlo o magických pomocníkov, ktorých si človek mohol vytvoriť zo starých predmetov a oživiť pomocou nadprirodzenej sily. Kratt mal svojmu majiteľovi prinášať majetok a plniť jeho príkazy, no zároveň predstavoval nebezpečenstvo spojené s ľudskou chamtivosťou. Čím viac človek túžil po bohatstve, tým viac riskoval stratu kontroly.

Rainer Sarnet využil tieto motívy nie ako klasický príbeh o príšerách, ale ako pohľad na starý vidiecky svet, v ktorom ľudia žili obklopení duchmi, poverami a neviditeľnými silami. Film vychádza predovšetkým z literárneho diela Andrusa Kivirähka, ktorý čerpal z estónskych ľudových predstáv a démonológie. November tak neukazuje iba strašidelný svet, ale kultúru, kde hranica medzi každodenným životom a mytológiou takmer neexistovala.