Slovensko ukrýva pod povrchom svetové klenoty, medzi ktoré nepochybne patrí aj Demänovská ľadová jaskyňa. Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny a patrí k vôbec prvým známym jaskyniam na celom svete, píše stránka Visit Liptov.
Dnes však čelí neúprosnej realite klimatických zmien a prišla o svoje najväčšie lákadlo. Naša redakcia ju uplynulý víkend navštívila osobne a v jaskynných chodbách sme našli fascinujúcu históriu, no aj smutnú realitu.
Od dračích legiend po štúrovský „vandalizmus“
Prvý písomný záznam o tomto podzemnom labyrinte pod severnými svahmi Nízkych Tatier pochádza už z roku 1299. Verejnosti ju však sprístupnili až v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Tento liptovský unikát sa v rámci Slovenska radí hneď za našu najväčšiu, Dobšinskú ľadovú jaskyňu.
Okrem samotných chodieb dýcha obrovskou históriou aj miestna paleontológia a zoológia. Jaskyňa sa totiž preslávila nálezmi kostí medveďa jaskynného. Zaujímavosťou je, že keď ich ľudia v 18. storočí prvýkrát objavili, pripisovali im rozprávkový pôvod a jaskyňu prekrstili na „Dračiu“. Bohatá minulosť sa tu navyše plynulo prelína s prítomnosťou, keďže tmavé zákutia jaskyne dodnes slúžia ako domov pre desať odlišných druhov netopierov.
Jedným z klenotov jaskynných chodieb sú aj historické podpisy. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o obyčajné znehodnotenie prírody, tvorcami týchto odkazov boli popredné osobnosti slovenského národného života z 18. a 19. storočia, informoval Denník N.
Najstarší zachovaný „autogram“ tu zanechali už v roku 1714. Pozornosť púta najmä hromadný zápis štúrovcov. Tí sem zavítali pravdepodobne v auguste roku 1844, kedy v blízkom Liptovskom Svätom Mikuláši vdýchli život spolku Tatrín. Na skale tak dodnes môžeme obdivovať vlastnoručné podpisy básnika Jána Botta, buditeľa Michala Miloslava Hodžu, spisovateľa Jána Palárika či známeho dramatika Janka Chalúpku.
Smutná daň za teplé zimy: Ľad vystriedala holá skala
Kým v minulosti lákala jaskyňa najmä na svoju magickú spodnú časť s ľadovými kvapľami a vodopádmi, ktoré vznikli približne pred 400 až 500 rokmi, dnešná realita je iná.
Správca jaskyne informoval: „Vzhľadom k predchádzajúcim slabým zimám došlo k masívnemu úbytku ľadu v Demänovskej ľadovej jaskyni. Úbytky ľadu za posledných viac ako 10 rokov v letnom období sú ďaleko vyššie ako prírastky v zime. Jaskyňa sa vplyvom dopadov klimatickej zmeny dostala na minimum ľadovej výplne za posledných približne 70 rokov. V súčasnosti sa ľad vyskytuje len v najnižšej časti jaskyne, avšak iba podlahový. Ľadové kvaple a stĺpy v jaskyni teraz neuvidíte. Obdivovať ich môžete len na starších fotografiách. Stále dúfame, že prídu aj lepšie časy a že nie sme jedni z posledných ľudí, ktorí v jaskyni videli ľad.“
Aj my sme už v roku 2023 písali o tom, že jaskyňa možno zmení svoj názov, keďže jej podstata – ľad – postupne mizne.
Proces topenia sa však nezastavil a situácia vyvrcholila koncom roka 2025 stratou trvalého zaľadnenia. Správa slovenských jaskýň (SSJ) vtedy na Facebooku napísala: „Po sérii teplých, pre zaľadnené jaskyne nepriaznivých zím, prišla Demänovská ľadová jaskyňa o posledné zvyšky trvalého ľadu. Avšak len vďaka tomu nám jaskyňa odkryla ďalšie svoje poklady. Pod jedným z ľadových monolitov boli nájdené kostrové zvyšky najmenej dvoch zvierat – dospelého jedinca medveďa a mladého jedinca jeleňa –, skonštatoval po odbornej obhliadke paleontológ Tomáš Čeklovský.“
Fotografie z našej redakčnej návštevy vrátane historických nápisov a novoobjavenej kostry medveďa nájdete v našej galérii.
Ilustračná fotografia | Autor: Archív EMEFKA/MB
